Viete, čo je na metale krásne? Vždy, keď si myslíte, že už ste asi počuli o všetkých jeho subžánroch, objaví sa nejaký ďalší. Niekedy zaujímavý, niekedy trochu čudný. Arrogant metal, headless metal, drone metal, mathcore, unblack metal, death and roll… Mohli by sme pokračovať donekonečna. Darmo, stále sa máme čo učiť. Ale scrap metal? Čo to je? Presne týmto žánrom definujú svoju tvorbu DEMONIC-EYED. Ich rovnomenný debut obsahuje osem skladieb a mňa prinútila vypočuť si ho predovšetkým túžba po poznaní.
Prvá skladba otvára album veľmi jemne. Labyrinths Of Depth môžeme opísať ako mierne, akustické, čisto gitarové intro. Podobne príjemná inštrumentálka Innsmouth Blues s tak trochu bluesovým riffom (kto by to bol pri tom názve povedal) album aj uzatvára. Ale nebojte, medzitým si užijete aj dávku tvrdšej muziky.
Tvrdé riffy a klincujúce bicie či doslova kričaný spev. Taká je asi najsurovejšia pieseň z albumu s názvom Dagon. Hutné thrashové riffy nájdete aj v The Wolf With A Gun, Demonic-Eyed (ktorú som si obľúbil z celého albumu najviac) či o čosi melodickejšej The Son Of A Hawk. Pútavým riffom disponuje aj Our Mother (Earth), no v nej ma viac upútal text. Posledná nespomenutá Fasces zas vyniká svojou harmonickosťou.
Musím sa priznať, že po vypočutí tohto albumu s tým scrap metalom nie som oveľa múdrejší, ako som bol, ale na druhej strane som našiel ďalšiu zaujímavú a kvalitnú slovenskú kapelu. Ak máte radi gitarovú muziku reznutú thrashom, určite si prídete na svoje. Album je energickou promenádou vydarených gitarových riffov, sem-tam v správnej miere zjemnených trochou melodiky. Demonic-Eyed určite stojí za vypočutie.
HODNOTENIE
