Leto je v plnom prúde a s ním aj bohatá festivalovo-koncertná sezóna. U nás je to s ponukou metalových, rockových a punkových akcií biednejšie, takže o to smutnejšia je nízka účasť, keď sa už konečne niečo deje. Je škoda, že napríklad 23. júla bolo v košickej Hádzanárskej hale Slavomíra Šipoša dosť málo ľudí na to, aké kapely tam vystúpili. BEHEMOTH, TESTAMENT a GAEREA by si boli zaslúžili viac. Svoje však v počte prítomných fanúšikov rozhodne zohral aj fakt výberu dňa koncertu, čo bol utorok.
Pri prvom sete večera sa zhmotnili tiene do formy ľudských postáv. Takmer doslova. Čierne figúry bez tvárí sa vlnili po pódiu pripomínajúc zvláštne démonické entity z podsvetia moderného black metalu. Pätica bola od hlavy až po päty nielen odetá v čiernom, ale mali zároveň všetko to, čo im bolo viditeľné z kože, ponatierané čiernou farbou. Hlavy im zahaľovali masky pripomínajúce čierne vrecia so zlatým znakom kapely na prednej časti. Rozoznať, kto je kto, ste mohli akurát podľa pozície a používaného nástroja, inak nebola šanca určiť identitu jednotlivých členov. A hoci je všade uvádzané, že sú štyria, v skutočnosti ich je päť. Konkrétne spevák je úplným tajomstvom.
Gaerea síce nemala v otázke plochy pódia príliš veľa možností na vymýšľanie, no napriek tomu predvádzali výbornú šou. Pekne pracovali s ľuďmi, pýtali si spoluprácu, ktorá však z publika bola poslabšia. V horúcom ulepenom vzduchu si asi každý šetril sily aj na ďalšie sety. Viacerí ich možno ani nepoznali. Tiež som o nich počula prvýkrát len niekoľko dní pred koncertom a hoci ma pri prvom počutí z nahrávky veľmi nezaujali, naživo veľmi príjemne prekvapili.
Spevák predvádzal tanečné kreácie pripomínajúce vlniaceho sa hada. Do svojej performancie dával úplne všetko, čo bolo vidieť napríklad aj na tom, že ku koncu setu boli na jeho maske viditeľné diery z toho, ako ju neustále ťahal smerom nadol a pod čiernou farbou sa na jeho rukách začínali objavovať tetovania, keď krytie kvôli potu povolilo. Občas sa otieral okolo gitaristky Sonji Schuringa, kde to do určitej miery s trochou fantázie naberalo až erotický nádych. Počas skladby World Ablaze si priniesol rekvizitu, akoby vtáčiu klietku, a dal si to na hlavu.
Kapela bola kvalitnou zahrievačkou s prísľubom skvelého večera. Ich vystúpenie malo jednu jedinú chybu, za ktorú však nemohla kapela. Asi polovicu ich setu pred prvým radom stáli chalani z SBS, ktorí značne prekážali vo výhľade na pódium.
Setlist: Mantle, Salve, Deluge, World Ablaze, Urge, Mirage, Laude
S druhou skupinou sme na chvíľu odplávali z blackmetalových vôd do tých thrashových, kam fanúšikov uviedlo strhnutie bielej plachty s lebkou v pentagrame. Testament dokázali, že sú hodní svojho statusu legendy. Starí páni to zobrali dosť prudko a rovno od podlahy. Spevák Chuck Billy bol ako perpetum mobile, stále ho bolo plné pódium a bol všade aj so svojou air guitar. Zároveň si stále pýtal circle pity a jeho želanie bolo vyslyšané.
Okrem toho, že Testament boli pohladením pre uši, ponúkli aj poriadnu ,,podívanú“ súvisiacu s plachtami. Ak ste boli dosť pozorní, mohli ste si na nich všimnúť hru svetiel. Plachty okolo bubeníka mali holografický efekt. Pri obyčajnom svetle ste na nich videli anjela. Avšak pri preblikoch červeného svetla sa zjavil démon.
Počas vystúpenia týchto borcov to už v kotli poriadne bublalo a prskalo vriacu vodu na všetky strany. Alebo skôr pot, keďže bolo horúco a poriadne upotene. Teplo dokonca prinútilo basgitaristu Stevea Di Giorgia k tomu, že zrazu behal po pódiu bosý.
Pri jednej z páuz medzi skladbami, kedy sme si na chvíľu mohli vydýchnuť, Chuck veľmi kreatívne pozval všetkých do stánku s merchom. Mali sme tam ísť pozdraviť Juliu a dokonca u nej vybavil za príplatok 5 eur aj možnosť bozku. Testament odohrali svoju časť vcelku bez prídavkov. Medzi odohranými vecami však nemohla chýbať napríklad taká klasika, ako je Trial By Fire a rozlúčili sa s Into The Pit.
Setlist: Eerie Inhabitants, The New Order, Trial By Fire, Raging Waters, The Haunting, The Preacher, Do Or Die, First Strike Is Deadly, A Day Of Reckoning , Disciples Of The Watch, Over The Wall, Into The Pit
Presne o desiatej sa peklo otvorilo naposledy a poslalo nám štyroch poľských jazdcov apokalypsy. Na úvod sme na chvíľu zostali v ríši tieňov, ktoré sa náhodne zhmotňovali za bielou plachtou. No aj podľa jednolivých siluet sa dalo určiť, kedy kde prebehol Nergal, kedy Seth či Orion. To sa dialo počas celej úvodnej skladby Post-God Nirvana.
Tentoraz Behemoth neprišli v plnej zostave. Pozorný divák a poslucháč si musel všimnúť, že v Infernovej časti postrádali polovicu prechodov, ktoré mal odohrať plus už na pohľad bol aj set bicích o niečo menší než zvyčajne. Pokiaľ ste nezachytili informáciu, ktorá prišla na začiatku turné O Father O Satan O Summer! Tour, potom ste si mohli všimnúť Infernovu absenciu až takýmito náznakmi alebo vtedy, keď sa na kraji pódia objavil aj bubeník. Tým však nebol Inferno, pretože odstúpil z aktuálneho turné kvôli zdravotným problémom a zastupuje ho Jon Rice (Scorpion Child, Umbra Vitae, Uncle Acid And The Deadbeats). Jon už Inferna zaskakoval niekoľkokrát za posledné roky, pokiaľ si to vyžadovala situácia.
Pred skladbou Cursed Angel Of Doom sa Nergal spýtal, kto bol už na svete v prvej polovici 90. rokov, keďže išlo o prvú pesničku, ktorú napísal pre Behemoth v roku 1991. Neskôr sa v jeho príhovoroch a pokrikoch do davu striedali okrem angličtiny aj slovenčina a poľština.
Aj napriek tomu, že priestor, kde sa koncert konal, veľmi nedovoľoval pyro šou – v budove s nízkym stropom a plechovou strechou by to naozaj nebolo bohviečo – neboli by to Behemoth, keby sa neobjavilo aspoň trochu ohňa. Jon vďaka pásu plameňov pred bicími občas vyzeral, že horí na hranici ako čarodejnica. No a pri Christians To The Lions si priniesli fakle.
A nebol by to koncert Behemoth, keby kapela nemenila vizáž – boli to napríklad čierna maska a plášť u Nergala počas The Deathless Sun, Nergalove červené kňazské rúcho počas prídavku O Father O Satan O Sun!, biskupská čiapka počas Bartzabel a podobne. Väčšinou bol príchod zmeny v ich vzhľade sprevádzaný ,,dramatickou“ pauzou. Hoci už potom ku koncu sme len videli, ako Nergal hodil o zem plášť rovno pred nami, keď sa ho chcel zbaviť. A nebol by to koncert Behemoth, ani keby nepľuli do davu umelú krv na začiatku Chant For Eschaton 2000. Pokiaľ ste sa dostali niekde do priestoru medzi prvým až zhruba štvrtým radom pod pódiom, rozhodne ste odchádzali ,,ofľusaní“.
Pódium pre Behemoth bolo plné železných konštrukcií, po ktorých často prebiehal hore-dolu nielen Nergal, ale občas aj Orion a Seth. Buď sme ich mohli vidieť chodiť okolo Jona, alebo stáť na vysokých plošinách situovaných na oboch krajoch pódia. Odtiaľ na nás vzhliadali s najlepším nadhľadom a videli na dav až úplne dozadu.
Behemoth mali na pódiu ešte maličký detail, ktorý sa dal vidieť, len ak ste boli dostatočne blízko k pódiu a boli ste pozorní. Viete, ako mávajú občas kapely na pódiu koberce, aby sa im nešmýkalo? Behemoth mali i tieto koberčeky so svojimi insígniami – unholy trinity, dvojitý otočený kríž.
Keď je koncert dobrý a zábava poriadna, vždy to ubehne až príliš rýchlo. A tak tesne po jedenástej odzneli posledné tóny O Father O Satan O Sun!, ktorou sa Behemoth so slovenskými fanúšikmi rozlúčili finálne.
Setlist: Post-God Nirvana, Once Upon A Pale Horse, Ora Pro Nobis Lucifer, Conquer All, Ov Fire And The Void, Cursed Angel Of Doom, Christians To The Lions, Demigod, The Deathless Sun, Chwała Mordercom Wojciecha (997-1997 dziesięć wieków hańby), Blow Your Trumpets Gabriel, Bartzabel, No Sympathy For Fools, Chant For Eschaton 2000, O Father O Satan O Sun!
Koncert bol výborný, kapely podali skvelé výkony aj v ulepenom horúcom počasí, ktoré sa dalo ledva udýchať. Čierny bodík má len organizácia. Okrem vo výhľade prekážajúcej SBS počas setu Gaerey bol problém aj len jeden stánok s občerstvením. Nebolo síce vypredané a neprišli tisíce ľudí, ale už aj pri pár stovkách prítomných v tom teple bolo jedno miesto na občerstvenie fakt málo. Na nápoje boli neustále tak dlhé rady, že sa tam občas ani neoplatilo čakať, lebo by ste premeškali väčšiu časť z koncertu. Keď však privriem oči nad týmito ,,drobnosťami“, zvyšok bol prosto paráda s veľkým P.
