Ešte stále mám v živej pamäti, ako som sa úplnou náhodou dostal pred pár rokmi k albumu Postnihilera banskobystrických PORENUT. Očaril ma najskôr obalom, ale svoju cestu si ku mne našiel aj hudobne. Pred pár mesiacmi som zažil malé déjà vu, keď sa do mňa kdesi na internete zahľadela grafika Jána Bátoreka. Ten výjav vyzeral ako vytrhnutý z true crime seriálu. Ako výsledok terapie kresbou patriaci obeti niečoho hrôzostrašného. Vzbudzoval úzkosť. A potom som si to všimol. Maličkým písmom v ľavom hornom rohu. PORENUT – Mislives.
Tento album kapela vydala koncom apríla 2023. Nájdete na ňom osem piesní. Osem, vrátane prvej Kráčam, kurim, kašlem, ktorej obsah dokonale vystihuje názov. Ako intro po umeleckej stránke celkom zaujímavé, ale možno zbytočne dlhé.
Väčšina albumu ponúka klasicky naliehavý a emočne vypätý hudobný materiál. Zo skladieb ako Klatba, Monologues či Jonáš cítiť, že sú skôr výpoveďou potrebnou pre samotného autora, akousi formou ventilu. Nie niečím primárne určeným ako spotrebný tovar pre poslucháčov. O to silnejšie ale album ako celok pôsobí. Hlavne, keď k tomu prirátame piesne V súmraku, majestátnosť, Bez života a Poreloop. Tieto sú aj po kompozičnej stránke oveľa rozmanitejšie a ponúkajú poslucháčovi väčšie hudobné vyžitie.
Mislives je silný album. Cítiť z neho veľa autorových pocitov. Vyvíja sa a mení. Napriek svojej agresivite nie je jednotvárny. Ale práve kvôli tomu je dosť náročný na počúvanie a človek naň jednoducho musí mať náladu. Nie je to výtvor, ktorý by som si bežne počas dňa pustil ani ako fanúšik blackmetalovej muziky. Postnihilera u mňa zatiaľ zostáva na prvom mieste.
HODNOTENIE
