Česká kapela SKYLLA CZ (pôvodne len Skylla) vznikla v roku 1989. Svoje najlepšie obdobie toto zoskupenie prežívalo v rokoch 1992-1995, kedy po boku iných českých kapiel ako Krabathor, Kryptor, Debustrol a podobne brázdilo po republike, napĺňalo kulturáky a vypúšťalo svoje demá ako Iron War, Baby’s Confession či Never Say Nou! do sveta. Dnes, po mnohých personálnych zmenách a niekoľkoročnej pauze, už viac-menej legendárna formácia vstáva z popola a podopiera sa hneď o dva albumy.
Skylla CZ sa v prvom rade hlási o slovo s novinkou Tora Tora. Kolínska kapela vsadila na thrashovú nôtu a na svoj počin zaradila hneď jedenásť noviniek s celkovou minutážou trištvrte hodiny. Album Tora Tora vyšiel vo februári a kapela si tak urobila do gitár nový zárez po desiatich rokoch od vydania Waterloo (2010).
Zvyšok jej tvorby, ktorý do seba pojíma rôzne rockové a metalové odnože, si môžete zmapovať vďaka druhému tohtoročnému albumu Remaster. Remastrovaná kompilácia, ktorá vyšla v apríli, je pre kapelu bodkou za jednou érou. Doska obsahuje výber toho najlepšieho z predchádzajúcej tvorby a určite poteší nejedného skalného fanúšika. Nováčikovi zas ponúkne šikovný prierez pôvodnou tvorbou kapely. My sa ale budeme zaoberať novými skladbami.
Texty orientované vo veľkej miere na politiku či vojnu, logo nápadne podobné kapele Slayer. Pravdepodobne si niektorý z vás už vybavili čistokrvný ostrý thrashový riff alebo kvílivé sólo. A presne tak vás privíta album Tora Tora svojou titulnou skladbou. Surová thrashová jazda tu ale viac-menej aj končí. Konkurovať jej môže iba jediná po anglicky naspievaná pieseň My Way.
Vo viacerých ďalších skladbách prevládajú vydarené riffy, či už ťažšie (Exorcism), alebo rytmickejšie (Sýrie). Z mnohých navyše cítiť oveľa viac heavymetalový nádych než thrashový. Voly volí voli, Buddha so širokými refrénmi či „maidenovka“ Stůj zpříma s výraznou basovou gitarou. Skladba 1866 zabŕda dokonca až do hard rocku a rock n‘ rollu.
Všetky spomenuté skladby sú hudobne na vysokej úrovni. Pútavé, energické a aranžérsky prepracované. Okrem rytmických riffov sa môžete tešiť aj na sólové gitary (odporúčam hlavne sólo v piesni Harpagon), výraznú basu či prepracované bicie. Kapela na album dokonca zaradila aj jeden preberák v nemčine Aufrecht, ktorej autorom je v origináli Rakúšan Hansi Dujmic.
To, na čom album najviac pokrivkáva, je spev. Kameňom úrazu je hlavne efekt použitý na hlase. Pri úvodnej skladbe som si myslel, že to bude chvíľková atmosférická záležitosť. Pri druhej skladbe som ale pochopil, že nás bude, bohužiaľ, takýto spev sprevádzať počas celého trvania albumu.
Je jedno, či spevák používa polorecitovaný thrashový vokál (Démoni) alebo zaspieva melodicky (Harpagon, Voly volí voli). Všetko sa zlieva v zbytočne veľkej ozvene a jeho hlas vôbec nevyznieva kvalitne ani prirodzene. Práve naopak, robí ho nevýrazným a monotónnym, čo poslucháča doslova vyrušuje. A to som ešte nespomenul jednoslovné refrény postavené viac na rytmizovaní než na melodike. Tie ma taktiež bavili v úvodnej Tora Tora. Keď sa tento fenomén ale opakoval aj v skladbách Sýrie, Harpagon a My Way, začalo to byť otravné.
Už dávno som nepočul album, ktorý by tak veľmi bavil po hudobnej stránke a zároveň tak nudil po stránke vokálnej. Je to veľká škoda. Možno by stačilo ubrať efektu zo spevu a všetko by bolo inak. To sa už asi nedozvieme. Jedno je ale isté. Takýto kvalitný heavy-thrashový hudobný podklad by si určite zaslúžil vyšperkovať do bodky a spev by nemal byť výnimkou. Niekedy je menej viac. A to platí aj pri reverbe/halle.
HODNOTENIE
