Členovia prešovskej blackmetalovej formácie Iria Nihil a Necronymous vydali 19. marca debutové EP Whole Human Bones …And Fragments svojho nového symphonic-horrometalového projektu SORDID MALICE. Hneď pri prvých zmienkach a ukážkach tejto kapitoly ich tvorby ma upútalo, že sa chalani rozhodli v textoch primárne zaoberať tematikou skutočných sériových vrahov.
Každá z piatich skladieb na EP ponúka niečo originálne:
A Wastebasket Made Of Human Skin by sa dala charakterizovať ako tajomná a neustále gradujúca. What’s One Less Person On The Face Of The Earth, Anyway? najviac zaujme svojou rytmikou a v Toungueless In Dead Mountains poteší klavírny part. V tejto skladbe navyše hosťuje Artur Lobanov, ktorý narozprával úvodný text v ruštine podfarbený zvukom balalajky. Depraved Presence In The Murderhouse zas hneď v úvode poslucháča prekvapí obrovskou energiou.
Mojím najväčším favoritom je pieseň Women Screaming For Their Children so svojím „hravým“ úvodom. Začiatok skladby znie ako žartovná téma z nejakej nevinnej detskej hry, no surový podklad jej dodáva temnú atmosféru a psychopatický nádych. Symfonická zložka tu navyše obohráva chytľavú tému, ktorú len tak ľahko z hlavy nedostanete. Skutočne vydarený kúsok.
Všetky skladby majú ale aj mnoho spoločného:
Ako prvé musím spomenúť bicie so skvelým zvukom a surový vokál, ktorý dodáva celej nahrávke ten správny šmrnc. Ďalej sú to v každej jednej piesni, a to skutočne v každej bez výnimky, úžasne prepracované detaily a podarené aranžmány. Všetky skladby sú priamočiare, ale zároveň nápadité a poslucháča svojím materiálom nenudia.
Čo sa týka gitár a symfonických prvkov, som na vážkach. Chalani skomponovali ozaj skvelé linky, harmónie a riffy. Odeli ich však do zvuku, ktorý im značne uberá na príťažlivosti. Keby mala napríklad gitara v Depraved Presence In The Murderhouse tučnejší zvuk, poslucháča by priam zatlačila svojím úvodom do kresla. Je mi jasné, že Sordid Malice chceli vsadiť na oldschoolový zvuk a určite nemali potrebu znieť ako posledné dva albumy od Nightwish, no i tak mi znejú symfonické prvky v ich skladbách po zvukovej stránke akosi lacno. Azda s výnimkou husľových partov v Toungueless In Dead Mountains. Pritom po harmonickej a melodickej stránke mohli dodať všetkým piesňam hutnosť, majestátnosť a často aj… gule.
Sordid Malice ma na jednej strane svojím debutom veľmi milo prekvapili. Pútavé témy textov prednesené úžasným surovým vokálom. V otázkach melódie, rytmicky, harmónie, inštrumentácie a aranžmánov neponechali nič na náhodu. Na druhej strane v tomto digitálom veku a pri možnostiach, ktoré ponúka, by som v budúcnosti uvítal trochu dôslednejšie sa pohrabať v knižniciach symfonických zvukov.
HODNOTENIE
