Slipknot s Behemoth v Budapešti predviedli masívne svetelné peklo

Veterný utorok 4. februára nás odvial až k našim maďarským susedom do Budapešti. Dôvod našej návštevy tohto mesta bol jasný. Koštovka toho, čo sa v lete dovalí na Slovensko. Ak vás zaujíma, čo všetko majú v zásobníku SLIPKNOT pre toto turné, neprestávajte čítať.

Veľká Papp Lázslo Aréna s koncertnou kapacitou asi 12 500 duší sa rýchlo zapĺňala. Ľudia sa presúvali na svoje miesta na sedenie alebo sa ako mravce trúsili po ploche na státie pred masívnym pódiom, kde už mala veci pripravená prvá skupina večera, poľský BEHEMOTH. Pokiaľ ste mali problém nájsť správne miesto, keďže sú tam blízko seba hneď dva štadióny, práve kamión Poliakov s veľkou podobizňou ukrižovaného Nergala Krista a bielym nápisom Behemoth Wolfpack vám ukázal to správne smerovanie.

Okolo pol ôsmej to vypuklo. Zhasli svetlá a po intre pustenom z nahrávky sa na pódium v tôni čiernych plachiet s vlkmi a logami objavili Nergal, Orion, Inferno a Seth. Štyria blackened deathmetaloví démoni, čo za hlasných rán bicích, nekompromisných riffov gitár a basgitary a s krásne chrapľavými Nergalovými vokálmi v ten večer otvárali pekelné brány ako prví. Lepšie povedané – vyrazili ich.

Behemoth podali skvelý výkon s vystúpením, počas ktorého nemohli chýbať rôzne efekty. Nechýbali plamene, kde-tu na okraji pódia z diablovho kotlíka vyletela para a práve z nej sa počas Bartzabel vynoril Nergal so svojou dobre známou biskupskou mitrou.

Počas okolo 45 minút trvajúceho setu odznelo rovných desať skladieb. Dve z nich boli introm a outrom (pričom intro doplnili tandemovým bitím do rytmičákov na okraji pódia) z nahrávky, ale zvyšok setlistu poskladaného väčšinou z novších vecí z nahrávky I Loved You At Your Darkest (napr. Wolves Ov Siberia, Bartzabel, Rom 5:8… ) i zo starších napríklad z The Satanist naplno odohrali oni.

Vystúpenie Behemothu mi ubehlo až príliš rýchlo. Vôbec by mi neprekážalo, keby hrali aj dlhšie. No už museli otvorené peklo prenechať svojim americkým kolegom.

Setlist: Solve (intro), Daimonos, Ora Pro Nobis Lucifer, Bartzabel, Rom 5:8, Blow Your Trumpets Gabriel, Ov Fire And The Void, Chant For Eschaton 2000, Coagvla (outro)

Keď o deviatej zhasli svetlá druhýkrát, tušila som príchod niečoho veľkého. Ako fanúšička kapely som mala vysoké očakávania, avšak oni ich všetky prekonali. Po výbušnom páde čiernej plachty s veľkým bielym nápisom s červeným lemovaním hlásajúcim Slipknot som okamžite vedela, že nás čaká parádna šou.

Plachta na pódiu odhalila masívnu konštrukciu, ktorá celá svietila a po pár pesničkách sa začala meniť. Plnila funkciu obrazoviek alebo premietačiek a vyzeralo to úžasne. Videá na vysokých paneloch sa prelínali aj s obrazmi premietanými na dvoch veľkých obrazovkách umiestnených na stenách po stranách pódia. Striedali sa so zábermi priamo z diania na pódiu i v dave snímanými kamerami umiestnenými priamo v aréne. Bolo to veľké, hlasné a skvelé.

Setlist zložený zo sedemnástich skladieb bol prierezom nových piesní z We Are Not Your Kind (odzneli napríklad Unsainted, Nero Forte, All Out Life…) a starých dobrých vypaľovačiek, ktoré miluje každý správny maggot, teda fanúšik Slipknotu. Z klasických skladieb nesmeli chýbať veci ako Psychosocial, Wait And Bleed, Vermilion, Duality či People = Shit.

Vystúpenie, podobne ako pri Behemoth, bolo doplnené občasnými ohňami. Tie počas Birth Of The Cruel šľahali napríklad i z plameňometu priamo umiestneného na gitare basgitaristu Alessandra Venturellu alebo počas Duality zase horeli na Clownovej baseballovej pálke, ktorú zakladateľ skupiny použil najskôr ako fakľu a následne na údery do suda visiaceho z jeho časti konštrukcie. Do toho kde-tu vybuchol aj nejaký ten ohňostroj.

Ale okrem techniky sa o poriadnu ,,podívanú“ nepochybne starali i jednotliví členovia kapely. Obzvlášť Tortilla Man (Michael Pfaff) spolu so Sidom Wilsonom. Sid večne robil opičky na pohyblivom páse pred jeho mixážnym pultom, Tortilla zase neustále predvádzal akrobacie na svojom mieste na stĺpe, kde skákal na železné okraje konštrukcie, z nich zase naspäť k perkusiam, vyliezol na ne, zoskočil dolu na pódium alebo sa spúšťal dolu po tyči umiestnenej pri jeho vyvýšenej ploche.

Počas prestávok medzi pesničkami frontman Corey Taylor najskôr hovoril o tom, že je super, keď aj po vyše dvadsiatich rokoch koncertovania a pôsobenia na scéne na nich stále chodí také množstvo ľudí. Potom sa zase po Psychosocial priznal k nie najlepšej forme kvôli chorobe, ktorá ho trápila už tri dni, ale hneď sa i zmienil o tom, ako ho to nezastaví, aby pre fanúšikov podával čo najlepší výkon.

Inokedy zase žartoval, že niektorí prítomní fanúšikovia zrejme ani neboli na svete pri vzniku Slipknot, z čoho však nerobil vedu, lebo bol rád za ich prítomnosť na koncerte. Sympatické bolo, keď fanúšikov nazval rodinou, ktorú majú po celom svete. Vďačnosť tejto rodine sa rozhodol vyjadriť skladbou All Out Life.

Ako vždy, keď má skončiť niečo skvelé, aj tentokrát mi bolo ľúto pri doznievaní posledných tónov, že musel prísť koniec. Ale o to viac sa teším na ich bratislavskú šou v júli. Obidve kapely podali výborné výkony a nemám čo vytknúť ani muzikantom, ani organizátorom. Bol to jeden z tých koncertov, z ktorého máte zimomriavky aj niekoľko dní po jeho skončení.

Setlist: For Those About To Rock (We Salute You) (intro), Insert Coin (intro), Unsainted, Disasterpiece, Eeyore, Nero Forte, Before I Forget, New Abortion, Psychosocial, Solway Firth, Vermillion, Birth Of The Cruel, Wait And Bleed, Eyeless, All Out Life, Duality, 7426170000270 (intro prídavku), (sic), People = Shit, Surfacing, ‚Till We Die (outro)