Keď v roku 2018 faerský muzikant Heri Joensen, známy z kapely Týr, a česká speváčka Viktorie Surmøvá, ktorú môžete poznať z formácie Rosa Nocturna, založili symfonickometalovú kapelu SURMA, možno ani sami nedúfali v raketový štart, aký ich čakal. Už po dvoch rokoch 6. novembra 2020 prišla dvojica na trh so svojím debutom The Light Within, ktorý vyšiel na CD aj LP pod štítkom Metal Blade Records.
Odvtedy nahrávka žne samé pozitívne ohlasy. A dovolím si tvrdiť, že keby to súčasná situácia dovolila, kapela je už dávno na turné minimálne po Európe.
Album otvára symfonické intro Rendition s veľmi príjemným zvukom a operne znejúcim vokálom. Postupne plynule prerastie do piesne Reveal The Light Within, kde si poslucháča Viktorie ihneď omotá svojím očarujúcim hlasom okolo prsta. Chytľavá melódia a prepracované viachlasy tomu iba napomáhajú. Poslucháč sa ani nenazdá a už ho opantávajú zvuky, pútavé gradovanie a celkový aranžmán Like The Rifer Flows. Okrem melodického spevu sa v tejto skladbe objaví aj growl.
Musím sa priznať, že ma vždy v symfonickom metale tento druh spevu skôr vyrušoval. Stále ho vnímam ako silené pretláčanie fenoménu krásky a zvieraťa do muziky. Jednoducho klišé. Na druhej strane treba uznať, že sám o sebe má Heri pri growlovaní skvelú farbu a aj surovejší hudobný podklad, ktorý ho sprevádza, tu ako kontrast k energickým refrénom naozaj pasuje. Poslucháča upúta isto aj vydarené sólo. Škoda toho trochu nečakane uťatého konca.
Veľmi pekné gitarové sólo s neoklasickým nádychom si užijete aj v Downfall. Mohutný úvod tejto skladby striedajú miernejšie slohy a viachlasy v refrénoch sú rovnako skvostné ako samotné napätie, v ktorom kapela poslucháča drží počas celého ich trvania. No i napriek všetkým už vysloveným superlatívom je pre mňa absolútnym vrcholom albumu skladba Lost To Time. Melodikou, rytmikou, harmóniou,… Jednoducho všetkým. Nehovoriac o tom, že v tejto skladbe sú hlasy oboch vokalistov v takej symbióze ako v žiadnej inej počas celého albumu. Mužský hlas so správnou dávkou drajvu dokonale dopĺňa ľahkosť toho ženského.
Okrem energických symfonických kúskov, samozrejme, kapela nezabudla ani na oddychovejšie piesne. Na albume nájdete dve. Emptiness (Is No More) a veľmi vydarenú Desire, ktorá napriek svojmu baladickému charakteru disponuje obrovským zvukom a silnou atmosférou.
Svojou atmosférou sú veľmi pútavé aj piesne Fire And Wind a The City Of Winds. V oboch z nich je spev akýsi epickejší. Obe naberajú výpravný charakter, respektíve evokujú časti metalovej opery. Pri oboch sa vám pred očami samé vybavujú vizuálne náčrty ich príbehov. A aby tej rôznorodosti nebolo málo, máme tu ešte piesne Until It Rains Again a Cages Of Rage, kde sa časti s popovým nádychom v melodike striedajú s napätím či dokonca surovosťou. Bodku za celým dielom tvorí majestátne symfonické outro Deconstruction.
Debut The Light Within kapely Surma sa pre mňa stal vyslovene zvukovým zážitkom. Kapela na svojej nahrávke s nevídanou ľahkosťou predviedla, že v symfonickom metale sa dá zachovať všetko, čo ho robí kvalitným a odlišným od iných žánrov. No zároveň mu dodala svieži mladistvý nádych, farebnosť a šmrnc. Už aby boli koncerty… Už aby mala Surma druhý album…
HODNOTENIE
