Originálna a chytľavá slovná hračka ako názov kapely. Graficky prepracované logo. Veľmi vydarený debut. To bol trojzubec, na ktorý si ma napichli brnianski deathmetalisti RAVENOIR. V júli 2022 im opäť pod patronátom slovenských Gothoom Productions vyšiel druhý štúdiový počin In The Womb Of Sin. Pri obale albumu je badať nesmierny posun. Je to jeden z tých deathmetalových obalov, ktorý nepotrebuje farebnosť na to, aby pritiahol oko aj medzi stovkou ďalších albumov. Ale čo muzika?
Aj na druhom albume sa kapela rozhodla pokračovať v overenej štruktúre. Vzdychmi presiaknuté intro The Ecstasy Of Desecration (Initiation) postupne vygraduje do napätej skladby, kde atmosféru dotvárajú predovšetkým bicie nešetriace najrôznejšími prechodmi.
Zhruba v strede albumu sa nachádza inštrumentálne intermezzo Sinfonia Of Vice (Interlude). Nádherná kompozícia s nosným organovým zvukom je prešpikovaná orchestráciou. Je trochu škoda, že skladba skončí a nevygraduje do nasledujúcej. Inštrumentálnou skladbou Labyrinth Of Shadows album aj končí. Tu sa popri atmosférických zvukoch a čistejších gitarách vyníma predovšetkým klavírny part.
Ani na druhom počine Ravenoir nechýba množstvo hutných riffov a nápaditej rytmiky. Kapela si zachovala aj smrad po Septicflesh, ktorý ma očaril pri debute. Mám ale pocit, že dvojka je ešte epickejšia. Napríklad v The Scene Of Obscene, Stigma Infernoir či pomalšej The Infinity Of Temptation zohrali klávesové zvuky a orchestrácia dosť dôležitú rolu. Široký zvuk sa krásne hodí k naliehavému vokálu, ktorý je u Ravenoir obrovskou prednosťou.
Gitaristi sa ale, samozrejme, tiež nenechávajú zahanbiť. Harmonické postupy v titulnej In The Womb Of Sin, sólová gitara v The Infinity Of Temptation, spomínané riffy predovšetkým v Mother Storm, kde sa s nosnou témou pekne rytmicky hrajú, ale častokrát aj čistejšie gitary prelievajúce sa do dravých riffov a zas nazad do príjemných harmonických postupov. Zo skladieb, ktoré som ešte nespomenul, si tento fenomén možno všimnúť v Lunar Choir.
Na najnovšom albume In The Womb Of Sin si Ravenoir zachovali všetko dobré z toho predošlého, ale povýšili to ešte minimálne o latku vyššie. Svojej muzike dali ešte o čosi epickejší ráz a v mnohých skladbách snúbia surové slohy so širšími refrénmi. Ich muzika je nesmierne energická a celková koncepcia albumu je opäť šikovne prepracovaná. Ravenoir sa určite nestratia so svojím melodickým death/black metalom ani vo svetovej konkurencii a už teraz som zvedavý na ich tretie dielo.
HODNOTENIE
