Blackmetalová formácia PORENUT z Banskej Bystrice funguje už viac než jednu dekádu. Svoje prvé demo Black Castle vydali presne pred desiatimi rokmi a odvtedy si na konto pripísali aj signel, EP, split či dlhohrajúci album Mislife (2013). Svoju druhú štúdiovú dosku vydali na limitovanom počte 250 vinylov iba prednedávnom. Album Postnihilera vyšiel 8. apríla 2020 pod štítkom Nomad Sky Diaries.
Postnihilera je pozoruhodnou kombináciou rôznorodých hudobných aj nehudobných prvkov. Trochu mi vadí tupý, zastretý a zašumený zvuk albumu, no na moje veľké prekvapenie je aj napriek nemu každý jeden nástroj dokonale zrozumiteľný. Presvedčí vás o tom už Intro, ale aj celá mozaika zložená zo všetkých odtieňov temnoty.
Napriek tomu, že album je v prvom rade blackmetalový (Idiolerant Idiotes je učebnicovým príkladom blackmetalovej nahrávky), je na ňom cítiť aj iné metalové odnože. V As Much Primitive As… sa úžasne mieša blackmetalová zúfalosť a ponurosť s folkmetalovou veselosťou.
Manifest načiera svojimi melodickejšími harmóniami, gitarovými postupmi a rytmickejšími bicími do heavymetalových vôd. Postnihiler zas ponúka atmosférickejšiu časť, kým najkratší kúsok Diabeł svojou vydarenou sólovou gitarou a čistejším spevom zabŕda až do bluesu a darkfolku.
Ako sa dá povšimnúť z názvov skladieb, kapela sa neobmedzuje ani po jazykovej stránke. Popri anglických skladbách a piesni v poľštine Diabeł, nájdete na doske okrem už spomínanej Manifest ešte tri ďalšie slovenské kúsky. Podobne ako tie predošlé aj tieto sú obsahovo veľmi bohaté.
Chata na brehu zeleného jazera, kde zažívam dobrodružstvo ticha a po smrti tu vlci moje kosti roznesú je (podobne ako jej názov) pomerne dlhou piesňou, zloženou z rôznych hudobných charakteristík. Poslucháča upúta harmonicky i melodicky a napriek svojej dĺžke ani na okamih nenudí.
V tejto piesni rovnako ako v ďalšej Nostalgia strateného fanatizmu hrajú navyše významnú úlohu čisté gitarové zvuky nesúce sa nad tvrdým podkladom. Bonusom je gitarové sólo.
Ak sa vám máli, kapela má ešte stále čím prekvapiť. Zlatým klincom albumu je totiž záverečná Starec, ktorý zabudol… Tá si získa pozornosť poslucháča hneď v prvých sekundách charakteristickým zvukom drumble. Surový hudobný materiál je tu doplnený recitovaným textom. Priznám sa, pri tejto skladbe som mal zimomriavky.
Blackmetalové kvarteto z Banskej Bystrice Porenut vydalo svoj druhý štúdiový album Postnihilera po siedmich rokoch. I keď jeho kvalitu predpovedal už v roku 2017 singel Manifest, bol som albumom veľmi milo prekvapený. Vydarený obal plný rôznych tmavých odtieňov, tvarov, čiar a kriviek tvoriacich ucelené umelecké dielo dokonale korešponduje s hudobným obsahom.
Napriek oldschoolovému zvuku je nahrávka veľmi zrozumiteľná a v spleti surovosti a temnoty má čo ponúknuť aj náročnejším poslucháčom, dychtiacim po harmonicky a melodicky prepracovaných pasážach či kvalitných textoch. Páni sa neboja v rámci albumu kombinovať rôzne žánrové nuansy ani použiť v textoch rôzne jazyky.
Sympatickú rôznorodosť však rovnako šikovne spájajú do uceleného umeleckého diela ponúkajúceho v tridsiatich šiestich minútach každému poslucháčovi konkrétny obraz.
HODNOTENIE
