Nielen pre všetky ženy, ale pre všetkých milovníkov sviežich gitarových riffov vydali NOCONTROL 8. marca 2020 svoj debutový album To svet nevidel. Okrem toho, že vyšiel na MDŽ, sprevádzajú tento titul viaceré zaujímavé fakty. Jeho vydanie bolo posunuté kvôli personálnej zmene na poste speváka. Elo však celý materiál prespieval za úctyhodný čas. Najvýraznejšou zvláštnosťou tohto albumu je však jeho formát.
Kapela sa rozhodla svoje dielo vydať ako striebristé USB s logom kapely uložené ako šperk v kovovej krabičke s názvom nahrávky. Okrem trinástich skladieb v dvoch rôznych formátoch tu nájdete aj videoklipy, texty, obal či informácie týkajúce sa kapely.
K modernému metalu neodmysliteľne patria elektronické sample. Niekedy to s nimi kapely prepísknu, niekedy zvolia, dovolím si tvrdiť, až príliš umelé zvuky. Veľmi ma potešilo, že v prípade NoControl tomu tak nie je. Veľmi zaujímavý sampel ponúka Vstaň a poď. Upúta určite aj analógový zvuk v Keď nám dôjdu sny. Dokonca i trochu protivný kvílivý sampel v Tajný príbeh si vás napokon získa.
Každý ale vie, že rock nie je prednostne o samploch. Je, samozrejme, predovšetkým o gitarách. A v tejto oblasti nie je Jimimu a Janovi čo vytknúť. Ich riffy sú energické (Všetko sa ti vráti), tvrdé a dravé (Rany na duši, Keď nám dôjdu sny) a sóla nenapodobiteľné (Emily, Noc, Všetkých neprekričíš, Vstaň a poď). Svoju všestrannosť dokazujú aj vydareným gitarovým tandemom ako vystrihnutým s powermetalovej balady v skladbe Na konci vety. V slohách tejto piesne sa objaví dokonca aj veľmi príjemná akustická gitara.
Chlapci sa s aranžmánmi očividne poriadne pohrali. Stavili predovšetkým na neustále obmeny a pútavú rytmiku. Len v rámci jednej skladby zaznamenáte toľko melodických, rytmických a harmonických zmien, že je nemožné, aby sa dve navzájom ponášali. Napriek tomu je každá z nich jednoliata a vnútorne konzistentná. Veľmi sa mi napríklad páči, že i keď pieseň Niekto iný plynie v miernejšom tempe, neustále sa v nej niečo deje. Bicie držia poslucháča v napätí, kým gitary neustále menia melodiku.
Niečo podobné je možné počuť aj v kúsku Tá pravá. Krásny guľatý zvuk refrénov nie je docielený holými kilami, ale neustále plynúcimi novými a novými riffmi. Čerešničkou na torte sú detaily ako rozhodenie gitár do sterea (Od všetkého zlého, Tajný príbeh) či zvonivý činel v refréne Rany na duši, ktoré približujú skladby ešte viac k dokonalosti.
Kapela poslucháča týmito neustálymi obmenami však rozmazná natoľko, že skladba Ďakujem zrazu znie oproti ostatným akosi monotónne. Ale aj tak očarí riffom v slohách. Ako druhý (z dvoch) slabších článkov na albume vidím text piesne Emily. Popri odkazoch v piesňach Keď nám dôjdu sny, Všetko sa ti vráti, Od všetkého zlého či Rany na duši na mňa jednoducho pôsobí trochu prvoplánovo.
Na albume nájdete množstvo širokých a veľmi spevných refrénov s ľahko zapamätateľnou melódiou. Práve rozlievajúce sa melodické linky sú tmelom jednotlivých piesní. Rany na duši, Keď nám dôjdu sny, Všetkých neprekričíš či Na konci vety sú toho dôkazom. Pridajte k tomu vydarené viachlasy (Niekto iný, Od všetkého zlého) a budete ten album chcieť počúvať znova a znova.
Kapiel hrajúcich podobnú muziku je na Slovensku určite niekoľko. Priznám sa, že pokým som nevidel NoControl prvý raz naživo, bol som ochotný vypočuť si viackrát asi len The Paranoid a Mofokiller. Ostatné z nich ma, ako sa hovorí, neberú. A možno to bola práve mierna podobnosť s kapelou The Paranoid, ktorá pre mňa urobila hudbu NoControl takou sympatickou. Koniec koncov, aj na tomto albume nájdete dve piesne, v ktorých si zahosťoval Igor Belaj.
Ale čím dlhšie človek kapelu NoControl pozná a čím dlhšie počúva ich debut To svet nevidel, tým viac originality v ňom nachádza. Energické gitarové riffy, skvelý spev a rytmické či melodické detaily dotvárajúce celkovú atmosféru vás určite dostanú.
HODNOTENIE
