Máločo mi uberá vôľu žiť, dýchať a byť slušným občanom ako kultúra Vianoc. Nehovorím teraz o sviatkoch samotných, ale o tom destilovanom pekle okolo. To sezónne utrpenie od nákupov a vianočných reklám až po adventné koncerty a zvuk priamo z dantovského pekla – komerčnú vianočnú hudbu. Jednu Last Christmas ešte znesiem, ale akonáhle je zvuk rolničiek opakovaný dlhšie než 5 minút a niekto čistým hláskom oslavuje sneh a imelo, prebúdza sa vo mne sériový vrah. Taký, čo má vlastnú sériu dokumentov. Prvou obeťou by mohla byť istá Mariah C.
Prečo o tomto píšem na rockovej stránke? Lebo na vianočné piesne reagujem rovnako ako fanúšikovia komercie na môj death metal. Už samotná estetika tej hudby ostáva nielen nepochopená. S bonusovým zhnusením. Jediným rozdielom je, že v žiadnom období v roku neznejú zo všetkých komerčných rádií Suffocation a Bloodbath. Čo je dokonca škoda, lebo keby malo kresťanské rádio na to vyhradenú aspoň jednu dvojhodinovku v roku… Reakcie by boli zábavné. Avšak od vianočnej hudby sa nedá utiecť. V každej kaviarni, obchode, na každej rádio stanici… Všade to je. Na niekoľko týždňov je vianočná hudba (zníženým) spoločenských štandardom.
Neobstoja ani argumenty ostatných ľudí v duchu “Ale veď je to pekné” a “Nemôžeš sa prekonať na pár dní v roku?”. Lebo oni sa neprekonajú ani pri jednej piesni od Dismember. A argument o kráse? Viete čo – hudba, čo sa mi páči, nebýva pekná skoro nikdy. Nemusí byť všetko šťastné, veselé a zasnežené. Ako každé umenie aj hudba je reflexiou sveta, v ktorom žijeme. A ak ste niekedy za posledné roky vyšli z bytu, viete, že nás tam čaká klimatická kríza, vojna, inflácia a elektrické kolobežky. Ak sa niekto dušuje, že to je pekné, treba sa opýtať – čo z toho a ako presne?
Veci si treba robiť po svojom a Vianoce absolútne nie sú výnimkou. Jeden z mojich najobľúbenejších ľudí na tomto svete trávi Štedrý deň tak, že si vypne mobil, napustí vaňu, pustí si Grincha (ktorého vypne pred “šťastným” koncom”) a to je všetko. Och, ako závidím. Ale ak máte aspoň trochu vôle a energie, choďte do tohto súboja a vyjdete šťastnejší. Skúste nabúrať časť tradície a zvážiť, čo z nej potrebujete k životu a s čím sa vaši príbuzní budú musieť zmieriť. Ak chcete ísť na polnočnú omšu, nech sa páči. Ale spraviť si taký domáci moshpit o jednom človeku tiež neznie ako zlý nápad. Vianoce s vaječným koňakom a Slayer na plné pecky. Hou hou hou.
Možno som ja ten Grinch a mrzút. No to mi nezabráni považovať za vhodnejšiu vianočnú náladičku Rage Against The Machine namiesto Michaela Bublého. Alebo aspoň Savatage či Trans-Siberian Orchestra. Kúzlo Vianoc je skôr taký kartový trik než kúzlo – nie je to nič nadpozemské, len vám to niekto vie predať. A ako som už v týchto článkoch niekoľkokrát spomínal, rock n‘ roll je o tom stáť si za svojím. Tak si stojte a ak sa pozitívne naštvete, možno nebudete šťastní a veselí… Budete šťastnejší a veselší. Otočíte volume doprava a niečo rozkopnete. A cez príjemný hluk gitár nebudete počuť ani rolničky, ani posledné výkriky čerstvo dobodanej Mariah C.
