V poslednej dobe preberá mainstreamový planktón témy typu oddeľovanie športu, médií, kultúry a politiky, či dokonca to, či nám divadlá nekazia deti. Z pozície fanúšika tvrdej hudby sa musím nahlas smiať nad nulovým odstupom a neschopnosťou čítať či počúvať s porozumením. Bol by to veselý svet, keby všetka kultúra mala tak priamy efekt na ľudí. Kto kedy videl horor, stane sa sériovým vrahom, kto kedy videl porno, stane sa nekontrolovateľným úchylom a kto kedy počul Gutalax… ehm.
Jednou zo základných vlastností relevantnej rockovej hudby je provokovať a aby to človek pochopil, potrebuje spraviť aspoň pol kroku dozadu. Poukazovať na problematické aspekty spoločnosti či života všeobecne je esenciou rocku. A je jedno, či to je sociálny komentár od Springsteena, kryptická óda na LSD od The Beatles alebo frontálny útok na náboženské pokrytectvo od Behemoth. Tí, mimochodom, prednedávnom vyhrali súdny spor, kedy ich merch údajne hanobil národné symboly. Zjavne nie, čo je super.
Kiežby to fungovalo aj na Slovensku. Podľa mňa je čas na to vyrobiť poriadny falický dvojkríž. Provokovať treba viac. V mene slobody, ktorá je celkom užitočná, ako nám ukázalo napríklad minulé storočie. A kto provokuje úspešne, ten otočí nemálo tupých hláv. Kto neprovokuje, bude hrať na mítingoch politických strán a tváriť sa, že je relevantný.
Toto “čistenie” kultúry od čohokoľvek provokatívneho a konfrontačného je urážkou sebarozvoja. Kto z nás by chcel počúvať hudbu či ísť na koncert bez toho, aby ho niečo trošku prekvapilo? Textové, vizuálne či hudobné podráždenie rozširuje obzory. Konfrontácia je zdravá – či už súhlasíte, alebo nie. A myslím, že my, čo sme už videli nejaký ten pentagram, počuli pár disonantných akordov a nôtili si text o vraždení, sme celkom odolní. A ak nejaký krehučký kultúrny pomstiteľ v klobúčiku nevie zniesť pieseň o negatívnej realite, ako dokáže zniesť skutočnú negatívnu realitu? Dokonca aj tie dočasné úniky z reality (viď napríklad pirátske hulákanie Alestorm) na prvý pohľad vyzerajú stupídne, ale význam majú, najmä pre fanúšikov.
Extrémna hudba je v tomto prekrásnym, fantastickým svetom, kde je všetko o niečo temnejšie (a viac preplnené Satanom, zombíkmi, pirátmi a podobne). A potom človek príde na Brutal Assault, Obscene Extreme alebo podobnú akciu a vidí prevažne haldy dobre naladených ľudí, ktorí sa prišli naozaj cítiť dobre a sú pripravení pomáhať si navzájom. Všetko je politické – najmä to, že ľudia slobodne tvoria. Všetko v spoločnosti je špinavé a pomiešané. A tak to máme radi. A trúfam si povedať, že fanúšikovia Cannibal Corpse tento fakt dokážu vnímať skôr než fanúšikovia Senzi TV.
Takže poďme ohrozovať psychický vývin našich kresťanských detičiek. Poďme ich naučiť spievať “Fuck like a beast” a vysvetlime im, prečo ten pomaľovaný poľský pán na pódiu vzýva Lucifera. Možno im tiež povedzme, že ten Gutalax nikto neberie vážne (čím zachránime pár prestieradiel). Lebo ak niekto chce vytvoriť perfektný a bezpečný svet, nielenže je mimo, ale stavím si peniaze, že súčasťou tohto sveta nebude black, brutal death ani grindcore. Ak vám príde, že som sa trochu opustil a menej píšem o hudbe, ospravedlňujem sa. Včera som pozeral správy a už nikdy nebudem príčetný.
