Technológie a hudba sa navzájom ovplyvňujú aj ohľadom nosičov, na ktorých vychádzajú. Nebojte, nejdem vás nudiť 7-palcovou, vinylovou a inou históriou, viem, že na to nemáte čas ani dostatok pozornosti. Nikto nemá dostatok pozornosti. Podľa čínskeho horoskopu má byť rok 2024 rokom draka, ale podľa môjho názoru by to mal byť rok kokaínového sysľa. Hlavne viac, naraz a rýchlo. A to platí aj pre hudbu. A na tejto naspeedovanej syslej lúke má problém prežiť aj taká bežná vec, ako je hudobný album.
Taký hudobný album si totižto pýta väčšinou polhodinu až hodinu vášho času, a povedzme si úprimne… Kedy ste naposledy takúto dlhú dobu sedeli a počúvali? Však národniarske kádre toľko nenapočúvajú za celý život. Preto sa rozostupy medzi albumami pre mnohé kapely zväčšujú a vracia sa skôr doba singlov.
Kedysi dávno boli single nutnosťou, lebo audio nosiče ešte nedokázali poňať plnú dávku hudby. Dnes sú nutnosťou, lebo keď niekto vydá singel, má aj videoklip, lyric video a virálne 15-sekundové útržky na TikToku. Vitajte vo fantastickej budúcnosti, pridajte si ju do playlistu.
Albumy stále vychádzajú, najmä v undergrounde, ale minimálne v populárnych kruhoch potrebujú viac marketingu a väčší candrbál okolo. Keby boli Ghost alebo Sleep Token skupina ľudí v rifliach a tričkách, nikto by ich nekupoval. Nechať hudbu, aby hovorila sama za seba, sa vlastne rovná komerčnej samovražde.
Lebo hudbu počúva málokto, dôležitejší je tzv. “entertainment”. Viď hip-hop – umelo vytvorené konflikty medzi rapermi či aktívny dementizmus (môj novotvar) ľudí ako Kanye West alebo Rytmus sú možno hlúpe, ale rozhodne sú aj pútavé. Ak si robíte dobrý marketing, hudbu stačí pripraviť raz za pár rokov.
Iné porcie hudby znamenajú aj menej aktivity v rockovom svete. V časoch, kedy náklady na činnosť kapely rastú, je tento odhudobnený hudobný svet dosť smutný. Nahrať album sú predsa len veľké náklady. Donedávna tie náklady vybalansovalo následné turné, ale aj tieto zdroje pre malé a stredne veľké kapely vysychajú. Albumy sa nekupujú, za streaming dostane kapela jeden spoločný gastráč, turné je skôr podpora v nezamestnanosti a tým pádom sa snažíš byť aspoň virálny. Potom nerobíš umenie/hudbu, ale skôr marketing a sociálne médiá. A odtiaľ je to len krok k vyššie spomínanému komerčnému dementizmu.
Nechcem hlásať, aby sme sa vrátili do starých čias a nahrávania albumu raz za rok, ako to bolo napríklad v 80. rokoch. Ale skúste ako cvičenie aspoň občas brať hudbu ako pôžitok a ako spomalenie. Nie ako pozadie. V galérii si tiež tie obrazy nepreklikáte alebo nepustíte do pozadia, tak prečo neurobiť to isté s hudbou. Jasné, v aute, pri práci a podobne si ju pokojne pustite, ale spraviť si raz za čas moment pre seba a album o apokalypse nášho sveta by sa snáď dalo, nie? Berte to ako meditáciu alebo jogu pre vaše uši. A ak tvrdíte, že nemáte čas, skúste grindcore – tam má album štvrť hodiny. Nič nehovorí umenie a spomalenie ako legíny a album Wormrot.
Takže, syslíky moje, trošku skľudnite hormón, ak môžete. Možno som starý zatrpknutý dedo, ale hádajte, kto si včera zorganizoval virtuálny koncert na vzdušnej gitare pri nemeckom thrash metale. Tých 40 minút bola tá lepšia časť dňa. Čaká nás rok draka, tak skúste sedieť na svojich nových aj starých hudobných pokladoch a trochu si občas lebediť. Aj tak o chvíľu zomrieme. Ako CD-čka.
