Chalani z Catastrofy mi snáď prepáčia, že som si požičal ich názvoslovie, ale pre tento stĺpček mi prišlo adekvátne. Odhrýzať netopierom hlavy nemôžem, tak aspoň titulkom šokujem. Mimochodom, punková skupina Anti-Flag sa rozpadla. Nie sú to nové správy, ale prednedávnom sa situácia okolo kapely trochu objasnila a vyplavila na povrch niektoré nepríjemné informácie.
Kto náhodou nezachytil, tak frontman kapely Justin Sane bol obvinený najprv jednou a následne dokopy trinástimi ženami zo sexuálneho násilia. Kapela následne veľmi rýchlo ukončila činnosť a vypla sociálne médiá, pričom spevák tieto obvinenia popiera. Zvyšok kapely vydal prehlásenie s vyjadrením smútku nad celou situáciou, podporili obete a tvrdia, že o tom, čo Sane robí, nevedeli. Kapela, ktorá bola vždy otvorene politická a zakladala si na solidárnych hodnotách, tak prestala existovať, lebo bez ohľadu na detaily nedokázali ďalej spolupracovať. To, mimochodom, rešpektujem ako veľmi zodpovedný krok.
Z ich nezávislého vydavateľstva následne odišlo niekoľko kapiel.… počkajte… Už idú. Tí, čo tvrdia, že “prezumpcia neviny”, “bez dôkazov” a “cancel culture” a podobne. Tu však nejde o vyšetrovanie a dokazovanie situácie. Ide o to, že sexuálne násilie, v nejakej forme, sa v hudobnom svete deje. Napokon, život na cestách, obdiv voči hudobníkom, drogy v rôznej forme, to všetko môže byť živnou pôdou. Odkedy je téma sexuálneho násilia a obťažovania aspoň trochu otvorená, sa podobné témy riešili aj pri iných menách – Rammstein, Marilyn Manson, Decapitated, Between The Buried And Me, Aerosmith. A ak rozšírime optiku aj na iné žánre hudby (a prípadne aj na sexuálne obťažovanie v dave na koncertoch), môžeme povedať, že hudobný priemysel má problém. Na druhej strane, to má vlastne celý šoubiznis. Hovorí stand-up komik. Škoda, že nemám v ústach toho netopiera.
Tvrdá hudba však stojí na myšlienkach slobody a konfrontácie, preto som trochu prekvapený, prečo sa o tomto probléme nehovorí viac. Ak chceme byť inkluzívnym hudobným svetom, kde je vítaný každý, nemali by sme sa snažiť ho takým aj urobiť? Prosto viac poukazovať na násilie a obťažovanie. Tým, samozrejme, nemám na mysli okamžité zrušenie Tilla Lindemanna alebo Marilyna Mansona. Ale možno by sme sa mohli snažiť a viac sa ozývať a pomáhať si. Sexuálne obťažovanie na koncertoch aj v backstagei sa deje a byť ticho, to nie je náš štýl. A hlavne, ak by proti tomu vokálne vystúpili významní muzikanti, lebo ich predsa počúvať budeme. Sú to naše idoly, nie?
A práve tam je ten problém. Hudbu robia ľudia, a povedzme si otvorene, niektorí ľudia sú dosť odporní. Prvým krokom by asi malo byť prestať uctievať tieto chodiace modly. Mnohí bezhlavo obhajovali Rammstein alebo Mansona len preto, lebo ich hudbu milujú. To je univerzálny fenomén. Keď vidím fanúšikovstvo Beyoncé alebo Taylor Swift… Mám pocit, že sú jeden agitovaný prejav od funkčnej fašistickej strany.
Vďaka sociálnym médiám máme totižto pocit, že sme k našim hudobným idolom bližšie. Sme však bližšie len k ich obrazu a keď potom človek stretne tých odpornejších z nás, môže to dopadnúť… Ako pri Anti-flag. Dobrý umelec neznamená dobrý človek. Sám som fanúšikom Megadeth.
Každý človek má právo si užívať, ale snáď sme dostatoční rockeri na to, aby sme rešpektovali slobodu druchých ľudí. To sa však ťažko udeje, ak budeme uctievať ľudí, ktorí našu milovanú hudbu robia. Jednotlivé prípady nech už riešia samotné kapely – a rozhodne to nemusí znamenať zrušenie ich činnosti ako u Anti-flag. My by sme sebe aj hudobníkom mali pripomínať, že sme ľudia. Sex, drogy a rock n‘ roll? Jasné. Ale konsenzuálne, prosím.
Foto: freepik.com
