Je to priam dokonalý bulvárny príbeh. Dave Grohl, známy rocker z kapiel ako Nirvana (viete, to je tá značka tričiek v lacných obchodoch) a Foo Fighters s reputáciou milého týpka, dobrého manžela a otca, sa priznal k tomu, že podviedol svoju ženu a má dieťa mimo manželstva. Titulky hovoria, že rockový svet je v šoku. A láme svoje CD-čka Foo Fighters, keby, pravda, ešte niekto CD-čka kupoval. Ešte keby bol Grohl závislý na drogách, bájka o páde rockovej hviezdy by bola kompletná.
Tento stĺpček nech je preto pripomienkou faktu, že naprieč hudobným spektrom, nielen vo svete rocku a tvrdej hudby, platí jedno. Vaše hviezdy nie sú dobrí ľudia. A aj keby boli, majú chyby. A na dôvažok, majú slávu, podaktorí aj peniaze, sú pod tlakom a to je príležitosť robiť ešte väčšie hovadiny. A to je, prosím pekne, dobrá správa. Lebo mať idoly je omnoho väčšia otrava ako mať talentovaných hudobníkov a hudobníčky. Jednoducho, kto má talent, má aj adekvátne množstvo osobnostných chýb. (Opačne to ale nefunguje – napríklad váš šéf nemá ani jedno. Štatistika nie je stopercentná.). Taká ikona ako John Lennon bila svoju ženu. Herbert von Karajan podporoval fašizmus. Tupac bol odsúdený za sexuálne násilie. No a Dave Grohl spravil, čo spravil, aj keď oproti vyššie menovaným je to asi menší prehrešok.
Chceme ich hviezdy zhasnúť – prestaneme počúvať Foo Fighters, The Beatles aj Burzum? O nejakej cancel culture sa v tomto momente rozprávať môžeme, ale bude to s eleganciou letového denníka Taylor Swift. Všetko sú to talentovaní a nedokonalí ľudia, ktorí sa aj s chybami snažia existovať vo svete šoubiznisu. A my, čo ich počúvame, máme peknú pripomienku, že sú to naozaj členovia bandy menom homo sapiens. Fanúšikovstvo naozaj nie je lepšie ani horšie od svojich idolov. Tým nehovorím, že máme všetko odpúšťať. Ak ste v roku 2024 fanúšikom Iana Watkinsa a Lostprophets, ste mimo. Ak obhajujete Varga Vikernesa, ste mimo. Ale nefandiť pedofilom alebo rasistom je základná morálka, nie dôvod, aby sa niekto cítil lepšie.
Len vám pripomínam, že čistý idol nenájdete a ak už, bude produkovať ten najbanálnejší komerčný odpad v päťdesiatich odtieňoch Nickelbacku. Ak sa teda vrátime k príbehu pána z Foo Fighters, je to priam komické, ako sa mnohým ľuďom v komentároch a na sociálnych sieťach zrútil svet. Ako keby si za to nemohli sami. Nie, tu už nikto nič dobré negarantuje. Maximálne teda to, že aj ďalší album Nickelback bude schopný unudiť umelú inteligenciu.
Vraciame sa teda ku klasickej otázke oddeľovania umelcov/umelkýň od ich tvorby. Na jednej strane máme podporu skutočných ľudí ako Grohl, Swift a ďalší, ktorí majú svoje problémy, ale mnohým ich hudba stojí za to. Na druhej strane máme neľudské značky založené na kontroverzii, ktoré nikdy nedopustia, aby ich hudba bola posudzovaná bez ich (často otravnej) osobnosti – napríklad Ronnie Radke alebo aj taký Rytmus. Stále by som povedal, že prvá kapitola je viac reálna. Možno im nepošlem peniaze, ale Lennona či Grohla si občas pustím. Ako povedal Konfúcius… ak sa ti niekto javí ako dobrý človek, máš o ňom len málo informácií. Imagine all the people… juhúúúúúhúúú.
