Je skvelé, keď sa legendy vracajú. A je ešte lepšie, keď to nerobia iba tak naoko. Žiarivým príkladom je piešťanská deathmetalová formácia DEHYDRATED, ktorá je od svojho vzkriesenia comebackovým albumom Resurrection (2017) hudobne činná rok čo rok. Po dvoch dekádach rozčesli ticho spomínaným albumom a hneď rok nato vydali v reedícii počin Ideas a prihodili aj split s kapelou Fatality. Mnohí máme určite ešte v čerstvej pamäti aj mini CD And Death Shall Have No Dominion (2019) a vlani vydala prišla na svet v limitovanom počte na kazetách kompilácia Psychopathological Years.
A Dehydrated si svoj trend držia aj ďalej. Tentoraz o sebe dávajú vedieť ďalším dlhohrajúcim zárezom do diskografie. Album After The Funeral vyšiel 1. novembra 2020 pod štítkom Bizarre Leprous Production v digitálnej podobe aj na CD.
Mojím prvým stretnutím s kapelou bol práve album Resurrection a do rúk sa mi dostalo aj EP And Death Shall Have No Dominion. Práve vďaka týmto nahrávkam som si Dehydrated obľúbil a nesklamali ma ani do tretice. Novinka je opäť plná tvrdých gitarových riffov a všakovakých rytmov, ktorých počas jednej skladby páni dokážu vystriedať neúrekom. V žiadnej zo skladieb, samozrejme, nechýba ani Drahošov surový vokál.
Na albume je osem skladieb o celkovej dĺžke bezmála štyridsať minút. Nájdete medzi nimi aj kúsok Osteoplastic Sarkom, ktorým nám páni pripomenuli svoje demo Suffering Of The Living Mass z roku 1992. Navyše všetky skladby spĺňajú každý jeden z vyššie spomenutých atribútov. No i tak skoro každá vytŕča nad ostatné nejakým pútavým detailom.
V titulnej After The Funeral je to určite krátke symfonické intro, v Conscience Of A Serpent vracajúca sa téma gitarového riffu. Svojím rytmickým riffom, popretkávaným zbesilými klincovačkami, zaujme určite aj Sccatering Ashes. Shadows Taint zas hravý rytmus v niektorých pasážach veľmi zaujímavo kontrastuje s neutíchajúcim surovým vokálom. Najväčšmi hudobne aj rytmicky rôznorodá je ale pravdepodobne Retribution.
Ak si myslíte, že u tejto deathmetalovej legendy slovenskej scény určite nenájdete ani náznak melodiky, taktiež ste na omyle. Vyvedie vás z neho vydarený part sólovej gitary v On The Eve Of His Execution a tiež gitarové vyhrávky v Afterglow, kde stojí za zmienku aj harmónia nenápadne sa nesúca na pozadí surového zvuku.
Dehydrated vložili do novinky After The Funeral všetko, čo od nich verný fanúšik čaká. Dokonca by som povedal, že ešte čosi aj pridali. Album sa mi zdá ešte kompaktnejší a zvukovo vyrovnanejší, než jeho predchodca. Dokonca aj hudobným materiálom toho ponúka ešte asi o kúsok viac. Návrat na scénu bol v prípade Dehydrated tým najlepším možným rozhodnutím. After The Funeral je toho ďalším dôkazom.
HODNOTENIE
