Naprávať či upratovať resty za minulý rok je robota nevďačná, ale každý prokrastinátor, mňa nevynímajúc, si za to môže sám. Pôvodná myšlienka bola začať zľahka a štvorskladbové EP Living In The Past bratislavských SHATTERED MIND sa zdalo byť ideálnym kandidátom na letmé vypočutie a spísanie zopár viet. Chyba lávky!
Takto vyzretý materiál hneď na prvom záseku diskografie sa totiž len tak nevidí a letmé vypočutie by bolo jednak nefér ku kapele a jednak úplne zbytočné ochudobnenie sa o viaceré roviny ich hudby. Ide síce o metalcore, teda žáner, v ktorom sa teoreticky už nemá čo udiať, ale dajte mi jeden, v ktorom sa to dá ešte očakávať.
Tým nechcem povedať, že tento kvintet len otrocky kopíruje zaužívané postupy. Naopak, z ich prejavu je evidentná snaha hľadať svoj vlastný ksicht a neuspokojiť sa s formulkami zabezpečujúcimi im pohodlnú existenciu a uznanlivé potľapkávania od kamošov v bare.
Úvodná A Day To Remember sa s rozbehom nikam neponáhľa a jednoduchý nervný motív sa opakuje takmer celú minútu, kým sa všetko rozbalí na plné gule a vokalista Vavro Dzurilla vyvalí svoj relatívne hlboký vokál na hranici medzi growlom a screamom. Pôsobí viac metalovo než coreovo, čo kvitujem všetkými desiatimi, lebo namiesto vyvrieskania mi diery do hlavy si môžem spokojne užívať artikulovaný, no napriek tomu stále agresívny prejav. Jeho ďalším plusom je melodický spev. V tejto polohe sa (vďakabohu) nemení na uplakaného cukríka s hláskom čistým ako jarná rosa, ale ostáva rovnako drsný ako v slohách.
Veľmi poteší intenzívny zvuk, ktorý to do vás tlakuje od prvej do poslednej sekundy. Na nejakú dynamiku zabudnite, toto je metalcore a tak, ako vás naberie do huby, tak vás aj vypľuje. Veľký dôraz sa dáva na biciu súpravu, ktorá je až nečakane v popredí (najmä ten skvelý rytmičák). Gitary sú, samozrejme, poctivo podladené a chalani sa neboja ani použitia klávesov, aj keď to je v súčasnosti už relatívne bežnou výbavou podobne ladených formácií.
Najväčšia pecka tohto EP je hneď druhá Expectations, ktorá nakúka až do melodic deathmetalového teritória, má vynikajúce sólo, zemitý metalový riff, no predovšetkým fenomenálny, takmer až popový refrén podkreslený už spomínanými klávesmi. Toto je zároveň smer, ktorým by sa podľa mňa Shattered Mind mohli vybrať. Nemyslím to nijak zle, keď poviem, že takí slovenskí Parkway Drive by sa nám tu zišli.
Naopak, najagresívnejší náklad nás čaká vo Farewell. V tej sa to hemží pekelne hlbokými growlami, až punkovým tempom a majestátnym, pomalým refrénom, ktorý mi však zo všetkých štyroch skladieb utkvel v pamäti najmenej. Oceňujem však použitie čistého spevu v tichej pasáži.
Posledný chod je The Devil‚s Reflection s hosťujúcim Chrisom Clancym, frontmanom formácií I Legion, Mutiny Within, Rival Ordeal a Synthetic Rainfall. Asi by sa dalo povedať, že svojím neľudským growlom EP-čko spestruje, ale neviem. Ak by tam nebol, asi by mi to ani až tak nevadilo. Každopádne, opäť si najväčšiu pozornosť pýta refrén s až neoklasickým feelingom (bleskurýchle gitary tomu len napomáhajú). Skladba je príjemne členitá a ten náhly koniec je veľmi efektný.
Z hudobného hľadiska tomu prakticky nemám čo vytknúť. Či je to dostatočne originálne, si netrúfam hodnotiť, úprimne povedané, už veľmi dlho originalitu od metalových či coreových platní neočakávam. Kým je to zábava a má to dobré nápady, ktoré nevyšumia z hlavy v tej sekunde, ako doznejú, som viac-menej namotaný. V tomto smere Shattered Mind excelujú a ak si udržia túto formu aj naďalej, môžeme sa tešiť na veľké veci.
Jediná drobná výčitka smeruje k (ne)zaslanému promo balíku, v dnešnej dobe nepôsobí dobre posielať jednotlivé mp3 súbory bez akýchkoľvek informácií či už o kapele, o nahrávaní či dokonca bez fotografií a obalu. Našťastie, všetko podstatné info človek nájde pod youtube videami, len by skrátka bolo fajn mať to všetko pokope.
Páni, veľmi dobrá robota a teším sa na ďalšie EP sľúbené na tento rok.
HODNOTENIE
