Pod trenčianskou hradnou skalou sa vraj ukrýva nejeden poklad a ja som bol veľmi zvedavý, či sa medzi tie hudobné dá zaradiť aj kapela POLUDNICA so svojím rovnomenným debutovým albumom, ktorý vyšiel v septembri 2023. Už na prvý pohľad som tušil, o akú muziku pôjde. A tiež mi bolo jasné, že za folk rock/folk metal s textami mierenými na slovenský folklór a slovanských bohov sa nemohol postaviť nikto iný ako Hirax a jeho HladoHlas.
Hneď v úvode musím povedať, že v dnešnej dobe sa pravdepodobne očakáva aj od debutového albumu o čosi kvalitnejší zvuk, než má album Poludnica. Hlavne keď sa nástrojové party zahustia, kopák s gitarou nešťastne vytlačia z centra diania spev. Možno by si to človek ani tak nepripúšťal, keby na albume nebola kopa pasáží, kde spevy krásne vynikajú. Úvod titulnej Poludnica, alebo celá Krajiny, pre mňa bezkonkurenčne najlepšia vec na albume. Všetko tu je na svojom mieste. Nič nezaniká a všetkého je presne tak akurát. Výborné gitarové sólo je už len čerešničkou na torte. Krásnymi momentami tejto nahrávky sú aj tie, kde sa pridáva ženský vokál. Ten akoby vždy skrotil aj ten mužský a dodal celej melodickej linke výraz, ktorý si zaslúžila.
Na albume sa nájde pár dobrých gitarových riffov (Poludnica, Skaza), ale niektoré skladby sa chcú tváriť zbytočne tvrdo, aj keď im to vôbec nesvedčí (hlavne Sú tu). Oveľa viac sa mi táto kapela páči v polohe, keď vie náladu ľudovo/stredoveko orientovaného textu podporiť veselou muzikou (Trenčín, Medovina, Horda). Pri takýchto kúskoch sa človek naozaj zabaví a užije si aj rockovú zložku, aj flautu, husličky či akordeón a aj text.
Text je ale často ďalším kameňom úrazu. Teda možno ani nie text samotný, ale to, ako ho spevák a kapela uchopia. Nešťastné frázovanie má za následok nezrozumiteľnosť. Niekedy má človek pocit, že je v každom verši o dve-tri slová viac ako treba, ale spevák urputne zápasí s tým, aby ich tam napchal všetky (Za duše padlých, Sekera). A to už ani nehovorím o naťahovaní krátkych slabík a skracovaní dlhých (najmä Skaza). Tu dostáva slovenčina poriadne na frak. Možno by bolo namieste, prihliadnuc k žánru a celkovej národoveckej idei kapely, zapracovať aj na tejto stránke.
Na záver som si pustil aj najnovší singel Bačova pieseň z decembra 2023. Kapela ma celkom potešila. Mám pocit, že táto skladba funguje už o čosi lepšie. Hlavne po zvukovej stránke. Nie som si istý, či si Poludnica dala viac záležať na masteringu, alebo je to kompozíciou, no počuť značný posun. Stále to nie je to, čo fanúšikom ponúka Strigôň, Valar, SvetloVlad či Arzén, ale dá sa povedať, že je to na dobrej ceste. Pekný, tučný, konkrétny zvuk je na nahrávke základ. Keby sa ku kvalitným inštrumentálnym výkonom pridal prepracovanejší spev, veľa by už Poludnici k dokonalosti asi nechýbalo. Nechajme sa prekvapiť.
HODNOTENIE
