Napriek tomu, že väčšina festivalov tento rok spadla a musela odložiť plány až na budúce leto, aspoň pár malých zostalo. Medzi inými sme neprišli napríklad ani o liptovský KONGFEN FEST v campingu v Borovej Sihoti. A tak sme sa tam teda vybrali 31. júla aj 1. augusta.
Ako obvykle, aj tento rok sa tento mini festík niesol v rodinnej atmosfére. Ničím výnimočným nebolo, že sa tu v dosť veľkej miere objavovali i mladé rodinky s deťmi. Počasie nám prialo, takže tentokrát sa to zaobišlo bez dažďa. Skôr si človek musel dávať pozor, aby sa nespálil pod horúcimi slnečnými lúčmi.
Oproti minulému roku však predsa došlo aj k zmene. Namiesto troch pódií by ste tu teraz našli len dve, takže punkové „záležitosti“ neboli samostatne. Delilo sa to iba na priestor, kde vystupovali kapely a miesto, ktoré zase patrilo DJ-om.
Deň 1
Ani tu sa nič nezmenilo. Klasicky, prvý deň bol opäť venovaný metalovým kapelám. Program začínal až poobede, respektíve podvečer, keďže prvá skupina hrala až o 17:00. Festival otvárali PSEUDOSAPIENS. Bohužiaľ, zatiaľ hrali len pre pár ľudí, čo zrejme spôsobil fakt, že bol piatok a množstvo tých, ktorí sa chystali zavítať do Borovej Sihote, zrejme ešte muselo dokončiť šichtu v práci.
Žánrovo sa táto kapela nedá zaradiť striktne do žiadneho konkrétneho šuplíka. Nájdete tam mix rôznych štýlov, ktorý servírovali spolu s vtipnými hláškami medzi pesničkami – napríklad, keď spevák Jozef, známy i pod prezývkou Falusoid, vyhlásil, že slnko pečie ako plameňomet a domov sa z festivalu vrátia celí bronzoví. Niektoré skladby boli pomalšie, mäkšie, iné zase zachádzali až do grindu. Zaujali však textovo, keďže mnoho ich slov malo hlboký význam.
Od týchto Revúčanov odznievali novšie i staršie veci. V priebehu asi trištvrtehodinky, ktorú odohrali na Kongen Feste, odohrali napríklad Vraždím keď spím, Kniha bez stránok, Ruská ruleta s plným zásobníkom, Hej Otče!, ba aj jeden cover, ktorý však odmietli definovať, ale pri lepšom započúvaní sa nebol problém odhaliť ho. Pieseň v ich podaní znela Prídi na môj kar, keďže si k nej dorobili i vlastný text, no v podstate išlo o Roxette a mutáciu skladby Sleeping In My Car.
Po prestávke na prehodenie nástrojov, ktorú ste mohli stráviť napríklad pri stánkami s pivom či s palacinkami alebo si odskočiť na guláš či grilovaný hermelín so šalátom, prípadne na burger, sa s asi polhodinovým posunom od pôvodného časového harmonogramu na pódium postavili LUNOKHOD. A okamžite prišla zmena v štýle. Aj keď aj tu je ťažko definovať, čo vôbec títo Košičania hrajú. Sami si z toho robili žarty, že keď sa ich niekto pýta, čo hrajú, ich odpoveďou je, že Lunokhod. Principiálne však išlo o zmes punku a hardcoreu.
Ani pri nich však ešte nebolo pod pódiom ktovie koľko ľudí. A aj väčšina prítomných sa zdržiavala v úctivej vzdialenosti od pódia, z čoho si skupina okamžite robila žarty. Vyjadrili sa, že sa boja, aby ľudia náhodou neprišli bližšie k pódiu.
Odznievali ako staršie, tak aj novšie skladby, v angličtine i slovenčine, napríklad Hnev, Lunokhod, Nie je čas a Zajtra.
Po druhej pauze medzi kapelami ťahal Falusoid na pódiu druhú šichtu, tentokrát s BLOODY REDEMPTION. Tí nám naservírovali nekompromisný old school death metal, ktorým dokázali pod pódium prilákať už výrazne viac ľudí. A zaiste to nebolo spôsobené iba pokročilou hodinou, ale nepochybne i kvalitou hudby aj vystúpenia týchto borcov.
V priebehu asi štyridsiatich minút sme si mohli vypočuť napríklad skladby Help Me Find The Nails For Christ, Undead Corpses, Through The Eyes Of Beast či Paralyzed Before The Spiritual Raping a niekoľko ďalších.
Ďalším chodom večera i dňa boli deathmetaloví Popradčania ASTAROT. Tí sú už v rámci našej scény veteránmi, avšak to neznamená, že by oproti mladej krvi, ktorá sa tu objavila, nejako zaostávali. Dokázali, že rozhodne nepatria do starého železa, ba dokonca, ako na začiatku sľúbili, podarilo sa im vyvážiť pridlhé prípravy na set jeho kvalitou. Pravda, pokusy o vtipy speváka Jegora by sa dali oželieť, no zvyšok naozaj stál za to. Z piesní od tejto skupiny odzneli medzi inými Neuron či One By One.
Predchádzajúce bandy prítomným ľuďom tak dobre rozprúdili zábavu, že pri Astarote si už publikum pýtalo aj prídavok, ktorý skupina ochotne poskytla. A na konci svojho setu si urobili fotku s davom pred pódiom.
Ako by to vyzeralo, keby sa v line-upe neobjavila aj nejaká tá domáca kapela? Tou piatkovou bola FIERY WALTZ. Bohužiaľ, kým program prišiel až k nim, už tam zostával časový sklz, takže sa veľmi nezabávali s ozdôbkami šou naokolo a rovno všetko neúprosne sekali rad radom za sebou, takže sme si ani nestíhali vydýchnuť. No rozhodne bolo pri nich čo vychutnávať.
Podobne ako Astarot ani Fiery Waltz publikum nepustilo preč bez prídavku. Síce sa chvíľku bránili, nakoniec sa však vzdali a urobili fanúšikom radosť.
Predposlednou bandou piatkového metalového dňa Kongenu boli české legendy HYPNOS. A tí to už vzali všetko na vyššej úrovni. Vzadu za kapelou pribudla plachta s potlačou morového lekára v bielom rúchu a bielej maske so zobákom. Podobné plachty pribudli aj po stranách pódia. No a po prvýkrát v ten deň došlo aj k výmene bicích. Až do toho momentu na kúsku vyvýšenej časti pódia stáli univerzálne bicie s logom Kongen Festu na blane kopáka. S príchodom Hypnosu sa tu však namiesto nich objavila sada s dvomi kopákmi s čiernymi blanami s potlačou bieleho pegasa, ktorý reprezentuje aj prezývku bubeníka.
Na úvod vystúpenia sa vokalista Bruno postavil za mikrofón oblečený rovnako ako postava na plachte za kapelou. V kostýme v bielom rúchu pripomínajúcom oblečenie mníchov a bielou morovou maskou na tvári odspieval skladbu White Crow.
Českí deathmetalisti dokázali dav vo veľkej miere asi v mnohých prípadoch posilnený alkoholom rozhýbať až tak, že sa v jeho strede vytvoril aj menší circle pit. Okrem White Crow odzneli napríklad Cleansing Extrema, In Blood We Trust či Get Inspired By The Light.
Asi štyridsať minút po polnoci sa na rad dostala záverečná zostava metalového dňa. Tou mali byť pôvodne Human Humus, avšak na poslednú chvíľu došlo ku zmene a nahradili ich SURGERY. My sme však už kvôli únave z celého dňa a pokročilej hodine túto skupinu vynechali. Tak snáď nám to páni odpustia.
Deň 2
Aj v sobotu nás privítalo horúce počasie a rovnako príjemná atmosféra ako v piatok. Už to síce nebolo len o metale, ale to vôbec nevadilo. No keďže v sobotu sme sa zdržali až do noci a únava na nás udrela silnejšie než sme očakávali, dali sme si oddychovejší deň, čo vyústilo do toho, že sme do Borovej Sihote dorazili až niekedy okolo šestnástej.
Keď sme prišli, práve hrali ŽIADNO TAKVO, čiže ďalší z niekoľkých domácich zástupcov z radov skupín. Už ale nie z metalovej sorty, keďže títo páni patria do rockovej alternatívy. Musím však priznať, že ma zaujali ich domácky ladené texty skladieb, ktoré boli veľmi veselé a ešte sa kde-tu v nich mihlo aj liptovské nárečie. Dokonca sa medzi nimi našla aj jedna venovaná tiež lokálnej dáme, lyžiarke Petre Vlhovej.
Z pesničiek odzneli napríklad Dedinou, Kosím, Staniol (počas tejto skladby jeden z fanúšikov preskočil zábrany a vybehol ku kapele na pódium, kde sa dokonca pokúšal aj spievať, ale nešiel mu mikrofón) či Liptovskô raga.
Po alternatívnom rocku sme sa presunuli k mixu rock n‘ rollu s punkom, ktorý nám naservírovali GOT BLUE BALLS. Neviem ako ostatným, ale mne táto partička znela aj tvrdšie než punkovo. Každopádne, podali super výkon a pritiahli k sebe pod pódium celkom dosť prítomných ľudí.
Po mladej krvi zase prišlo niečo s trochu staršími členmi vhodné pre milovníkov rock n‘ rollu 60. a 70. rokov. Trenčania CAPTAIN SLICE totiž ešte aj vystupovali v kostýmoch príslušných k obdobiu, ku ktorému by sa dala zaradiť ich hudobná tvorba. Aby toho nebolo málo, ešte tieto kostýmy v priebehu setu aj stíhali meniť.
Performanciu dopĺňali rôznymi hláškami, ktoré občas zneli trápne, inokedy však boli dosť vtipné. Obzvlášť zábavná bola kvóta, ktorou spevák ukončil základný setlist: ,,Milujte sa a množte sa, hlavne tí nad šesťdesiat rokov.“ Potom si však ľudia ešte vyžiadali prídavok, na čo kapela žartovala, či ľudia kričali ešte alebo bežte.
Vrcholom sobotňajšieho programu bolo jednoznačne duo, ktoré prišlo na rad po Captain Slice. Zámerne píšem duo a nie kapela, keďže VRBOVSKÍ VÍŤAZI sú len dvaja, a to bratia Jobusovci.
A čo vlastne zahrali? Podľa nich pravý, nefalšovaný priemyselný folk o bezpečnosti pri práci. Aj z tohto dôvodu mali na vystúpení oblečené montérky, ktoré vyhlásili za svoj kroj a hrali na rôzne druhy náradia. Márne by ste u nich hľadali jediný regulérny hudobný nástroj. Každý jeden, čo použili, bol totiž ich vlastnej, väčšinou Andrejovej výroby. A každý mal svoj špeciálny názov s charakteristickým popisom.
Napríklad počas Pikošky hral Andrej na fujare alebo niečom podobnom vyrobenej zo záchodového potrubia. Koniec-koncov, väčšinu nástrojov mali vyrobenú z rúriek zo záchodu, čoho dôkazom bola aj hra na opäť fúkací nástroj z časti záchodového splachovača, na ktorom bolo zospodu vidno ešte i vodný kameň a použili ho počas Keď majster zavelí hotovo.
Jeden z nástrojov, konkrétne v skrátenej verzii hochtrúbu, ktorá pripomínala niečo ako bazuku a bola vytvorená z hrubého potrubia zakončeného vedrom prilepeným izolepou, sme si dokonca mohli aj zblízka obzrieť a vidieť, ako na nej Andrej, alebo inak aj pán brat, ako sa Braňo o ňom zmieňoval, hral, keď počas Pochodovej jekruty zliezol medzi ľudí. Toto začlenenie sa medzi fanúšikov však nebolo len tak, lebo Andrej pochodoval a za ním sa tvoril hadík, ktorý ale v ich podaní mal špeciálny názov, a to jekruta, teda jednoduchý kruhový tanec. Špecifikovali však aj jej zložitejšiu verziu, a to zlokrutu, zložitý kruhový tanec a tanahymus, ktorý mal byť tancom na hymnu na poctu predsedovi húpaciemu koňovi.
Mimochodom, to, že prišli Vrbovskí víťazi do Borovej Sihote, bola taká slávnostná udalosť, že musel prísť aj predseda húpací kôň, ktorý bol celý čas na kraji pódia. Ba dokonca na konci Braňo vyhlásil, že pri tejto slávnostnej príležitosti si ľudia aj môžu urobiť fotku s predsedom húpacím koňom. Ale iba bez blesku.
Šou pokračovala ďalej a s každou ďalšou pesničkou prichádzali nové a nové nástroje. Pri Nepriestrelných montérkach použili nástroj vyrobený z vysávača a spomínali pri ňom niečo o trojhlavom drakovi, ale aj to, že ide o veľmi náladový nástroj. Vraj nie vždy všade im zahrá, všetko sa odvíja od použitého elektrického prúdu. Tu bol prúd ťahaný z hotela, takže Braňo skonštatoval, že ak nikto v hoteli práve nezažne svetlo, malo by byť všetko v poriadku. Drak mal ale zjavne náladu, lebo zahral a nerobil okolky.
Ako ďalší prišiel na rad saxofón alebo aj hajzlofón, vyrobený zo súčiastok v cene asi niečo vyše eura s odborným názvom „strčte si do riti tie vaše drahé saxofóny“, čo mal byť zároveň odkaz pre výrobcov týchto hudobných nástrojov. Z ostatných bola ešte zaujímavá jednotná roľnícka gitara poskladaná zo strún a rýľu. Práve s týmto nástrojom sa Braňo postavil k miestu, odkiaľ prúdila umelá hmla a tváril sa ako Angus Young z AC/DC.
Niektoré predstavenia nástrojov sprevádzali vtipné príbehy ich vzniku. Tak napríklad pred skladbou Na ceste do práce sme si od Braňa vypočuli príbeh vzniku píšťaly z metly: ,,Pán brat si išli kúpiť metlu. A dokonca je made in Italy a nie made in China! A pán brat zistili, že má mäkké chlpy a vôbec sa s ňou nedá zametať. Tak jej ostrihali chlpy, vyvŕtali na nej dieru, strčili tam prst, vyskúšali ju a zistili, že celkom dobre hrá.“
Čo sa týka skladieb, tie odznievali ako zo starších albumov, tak i z najnovšieho CD G20, ktoré je vraj dodávané s kartami s hrou Predseda, kde je na každej karte iná záchodová rúra.
O koncerte Vrbovských víťazov by sa dal napísať samostatný článok. Boli netradiční, vtipní a kreatívni. Programu alternatívnej soboty potom dorazili BARBAROSSA, PUDING PANI ELVISOVEJ a THE GRAND BUFFET FT. HAF&BEY.
Organizačne aj zvukovo bolo všetko na Kongen Feste skvelé ako ostatne vždy. Krásne prostredie v prírode, super počasie, skvelí ľudia a výborná hudba. Čo viac si človek môže od festivalu priať?
