Rozhodol som sa pre malý experiment. Keď prišla ponuka zrecenzovať EP od kapely SOLIPSISM s názvom Trhliny V (Ne)skutočnosti, rozhodol som sa, že pôjdem výhradne len po hudbe bez akýchkoľvek informácií o kapele. Možno ani žiadne informácie neexistujú. Neviem. Jediné, čo som vtedy vedel, bolo, že je to trojčlenná kapela z Brezna hrajúca black metal. Netuším, kto alebo čo sú chalani na fotke zač a ani kto na aký nástroj hrá. Či sú talentovaní a mám čakať neoklasické dielo, alebo prežijem dvojakordový šmirgeľ.
Podľa obalu som súdil, že to bude niečo melancholické a nostalgické. Až tak veľmi som sa nemýlil. Black metal zameraný na ponurú atmosféru a zadumanosť začína byť populárny aj u nás. Dôkazom sú rôzne domáce projekty či rovno kapely orientované na tento štýl.
Príznačný pre tento druh hudby je jednoduchý sled tvrdých spodkov tak, aby sa na nich dali vybudovať tony mohutnej atmosféry. Tú hudobníci vedia dosiahnuť mólovými gitarovými motívmi a zvýšiť váhu môžu aj klavírnymi či mierne syntetickými a orchestrálnymi vsuvkami. Neobvyklé nie sú ani čisté akustické pasáže.
Prvá vec Ozveny Minulosti má asi úlohu úvodu. Inštrumentálna kompozícia len veľmi z voľna načrtáva, čo sa bude diať. Až skladba s názvom Posledný Nech Zhasne dáva úplný obraz o tom, čím všetkým kapela disponuje. Nie je toho málo.
Všetko sa odohráva na dramaticky vystavaných gitarách a chalani nedávajú veľa priestoru nekonečným opakovaniam ústredného motívu, ale neustále podsúvajú nové melódie. Páči sa mi, že tempo veľmi dôsledne vníma atmosféru.
Negalomania je o čosi viac tradičná blackmetalová jazda. Viac intenzity a žiadne klávesy. Ako opozit nasleduje Krst Rozbitým Sklom, kde by sa ponurosť dala krájať. Pomyselné vyslobodenie prichádza až v svižnom závere piesne. Ozveny Budúcnosti dávajú jasný odkaz, že ak ste zablúdili v tomto tmavom temnom lese, tak cestu von tak skoro nenájdete.
Zvukovo to nie je vôbec žiadna „vysávačová“ katastrofa. Gitary sú jasné a čitateľné, ale tak ako bicie, držia si punc undergroundu. Podľa názvov piesní predpokladám, že texty sú v našom rodnom jazyku. Škoda, že hlavnému ,,škrekúňovi“ nie je až tak dobre rozumieť.
Trochu mi uchádza basgitara. Som si celkom istý, že nejakú som kdesi počul, ale v mixe sa dosť stráca. Jej čiastočnú absenciu však suplujú celkom nápadité klávesové pasáže. Ich ťarcha je markantná, ale nie natoľko, aby zabila ostatné nástroje. Teda, až na tú basu.
Cítim tam závan z konca 90. rokov, keď sa ešte niektoré severské a západné kapely orientovali na atmosféru, nielen na intenzitu. Ak by tam bolo viac klávesov, tak by som to prirovnal asi k Orkrist. V tomto prípade však hudbu ťahajú gitary.
O chalanoch stále nič neviem. Nebudem si kaziť to tajomno, aj keď natočili dobrý materiál. To či si zaslúžia večné ovácie, ukáže až plnohodnotný album. Milovníkom temného atmosférického black metalu sa to istotne bude páčiť.
HODNOTENIE
