Meno Anathema pozná pravdepodobne každý, kto sa zaujíma o atmosférický rock/metal. Diskografia tejto britskej legendy je plná nádhernej hudby, avšak treba uznať, že po albume A Fine Day To Exit mali jej nahrávky tendenciu postrádať dynamiku a skladateľskú kvalitu, čo bolo kompenzované premakanými aranžmánmi. Po ukončení činnosti sa viacerí členovia začali venovať bočným projektom, z ktorých jeden dostal názov WEATHER SYSTEMS. V roku 2021 ho založil ťahúň Daniel Cavanagh spolu s Danielom Cordosom za bicími. Zaujímavým a v podstate nie až tak prekvapujúcim faktom je, že väčšina skladieb z ich debutu Ocean Without A Shore bola pôvodne napísaná pre ďalší album Anathemy. Ide teda o jej pokračovanie? Jednoznačne.
Cavanaghov rukopis je rozpoznateľný. Počuť to hneď v úvodnej Synaesthasia už od prvej sekundy. Skladba začína energickým riffom, ktorý postupne premosťuje (na Cavanaghove pomery) do dosť tvrdých a chytľavých groove momentov. Bonusom je skvelý, takmer doommetalový záver. O nasledujúcej Do Angels Sing Like Rain? sa dá povedať v podstate to isté. Hlavný motív nesúci sa naprieč celou skladbou na seba postupne nabaľuje vrstvu za vrstvou a vyvrcholenie spočíva vo veľkolepej súhre všetkých nástrojov, ktorá vám nadelí poriadnu dávku energie. Za toto veľký palec hore!
Zvoľnenie prichádza s Untouchable Part 3, kde poslednú tvorbu Anathemy počuť pravdepodobne najviac. Je to klasická balada pripomínajúca tie najväčšie klenoty z ich posledného obdobia. K menšiemu zádrhelu dochádza na Ghost In The Machine. Ide síce o menší návrat k hravému začiatku albumu, ale nedá sa zbaviť dojmu, že skladba nedokáže úplne naplniť očakávania a všetko to napätie nakoniec nikam nevedie. No aj napriek tomu ide o celkom podarený kúsok. Miernu pachuť napravuje Are You There? Part 2. Ide o jednu z najkrajších vecí, aké Cavanagh napísal. Má v sebe nesmierne silné poetické kúzlo a je prostou definíciou príslovia „v jednoduchosti je krása“.
Žiaľ, v ďalších skladbách sa dostávame k jadru problémov, ktorými trpeli aj posledné albumy domovskej kapely. Zatiaľ čo prvá polovica skladieb zvaná First Steps je hravá a dynamická, tá druhá Learning To Fly nedokáže svoje nápady, s výnimkou majestátnej Take Me With You, nijako rozvinúť alebo spestriť a kompozície pôsobia ako nedokončené „sketche“. Čo je škoda. Zdá sa, že to, čo platilo u Anathemy, platí aj u Weather Systems. Sú majstrami v budovaní zasnenej atmosféry, avšak vyberá si to svoju daň a v skladbách prevláda šablónovitosť a absencia momentu prekvapenia.
Nahrávka má dosť solídny zvuk. Viem si však predstaviť, že by bol pri väčšom mene kapely prirodzenejší. Obal je viac než reprezentatívny a keby nebolo tých slabších chvíľ, tak by mohlo pokojne ísť o jeden z najlepších albumov, aký Anathema nikdy nevydala. Nedá sa poprieť fakt, že ide o úprimnú hudbu. Tú ambíciu tvoriť je počuť od prvého do posledného tónu, čo naznačuje, že sa nám Weather Systems neprihovárajú poslednýkrát. Verím, že si Ocean Without A Shore nájde cestu k ľuďom. Ide o veľmi slušný, skoro až soundtrackovo pôsobiaci zážitok.
HODNOTENIE
