Prievidzskí rockeri SOUND-CLOWN vydali svoj album Umelý svet ešte v máji 2023. Na pracovnom stole mi ležal asi do decembra, ale akosi podvedome som ho stále odsúval na druhú koľaj. Sám neviem prečo. Konečne som sa ale prinútil zbaviť sa aj tohto restu z minulého roku, a tak som sa započúval…
Slovenská rocková kapela spievajúca po slovensky. Žiadne harsh vokály. Je asi zrejmé, že ako prvé som si všimol texty. Určite majú potenciál nájsť si cieľovú skupinu, ktorá sa s nimi stotožní. Na prvé počutie je jasné, že ňou budú skôr mladé dievčatá ako pivkári v pokročilejšom veku. To sa ale určite chalanom nedá zazlievať. Jedna dobrá fanúšička je na koncerte lepšie ako desať opitých štamgastov. Žiadne hlboké metafory či nebodaj filozofické rozpravy určite nečakajte. Pripravte sa skôr na problémy dnešnej omladiny podané naozaj veľmi polopatisticky. To ale tiež nemusí byť v tejto dobe úplne na škodu. Pozor len na názvy ako Yak to bolí. Neviem ako vy, ale ja si pri slove „yak“ vždy predstavím obrovského chlpatého býka s veľkými rohami a o ňom táto skladba naozaj nebola.
Keď sme už pri tých textoch, môžeme rovno zostať pri speve. S tým som sa naprieč albumom pasoval najviac. Spevák má naozaj veľmi peknú farbu hlasu. Vo väčšine skladieb sa ukazuje hlavne vo vyšších polohách, kde mu to perfektne sedí. V piesňach Kto som a Zrkadlo (obe majú baladickejší charakter) ale predviedol svoj potenciál v plnej paráde. Dokonca aj frázovanie tu v slohách funguje fantasticky. Nič tuctové, nič prepísknuté. Radosť počúvať. No ale potom príde Nechaj ma ísť a tam sú už slohy sfrázované úplne na ho*no. Pardón za výraz. Nerozumiem tomu. Prečo to v jednej skladbe funguje a v inej nie? Našťastie tu ale výborne šľape muzika, ale o tom zas neskôr.
Rap. Ďalší kameň úrazu. Nie preto, že to je rap a ja som zarytý metalista. Milujem Linkin Park. Tu je ten rap ale naozaj zlý a robí z toho celého veľmi podpriemerný nu metal/rap-rock. Ani farba, ani tok slov. Nič z toho nefunguje. Viem si živo predstaviť, že by sa tento spevák držal toho, čo mu ide a prizval si k sebe rapera. Veď načo robiť dve veci polovičato, keď sa dá robiť jedna poriadne, však?
Poďme teda k tej muzike. Tam je to našliapnuté o čosi lepšie. Ako som spomínal, Nechaj ma ísť je po inštrumentálnej stránke a z hľadiska vrstvenia zvuku výborná vec. Možno by som ten poklad máličko zahustil, zhutnil. A to platí pre viacero skladieb. V Šialené mesto funguje výborne hlavne gitara a spev, ale chýba tam nejaká mohutná stena hlbokých gitár v pozadí. Nejaké spodky. Vrcholom albumu je pre mňa určite záverečná Ja sa mám fajn. A to po všetkých stránkach – spevácky aj hudobne. A ako čerešničku na torte si tu parádne gitarové sólo strihol Jimi Cimbala.
Zvedavosť mi nedala a rovno som si pustil aj tohtoročný singel Posadnutý tebou. Tu sa chalani podstatne viac približujú kapelám tipu No Control a The Paranoid. Vyzerá, že od rapu sa upustilo. Znie to oveľa lepšie a nechcem predbiehať, ale asi vykročili správnym smerom. Áno, stále je tam obrovský priestor na posun a zlepšenie, ale vyzerá to nádejne. Držím im palce.
HODNOTENIE
