Súčasná neľahká situácia okolo koronavírusu nezabránila kapelám len koncertovať, ale niektorým sťažila aj vydanie albumu. Jednou z takýchto kapiel je aj prešovsko-sabinovská zostava GLOOM, ktorá mala začiatkom apríla vydať svoj tretí album Awaken. Na ten si síce budeme musieť ešte pár dní počkať, no zatiaľ nám spevák Martin Pazdera prezradil, na čo sa s novým albumom tešiť, ale aj prečo nechcú nového klávesáka, či majú byť označovaní ako gothic rock a čo si myslí o slovenských rockových rádiách.
Ako trávi kapela Gloom tieto karanténne dni?
Gloom momentálne hibernuje, respektíve je v takej letargii. Mali sme naplánovaných viacero vecí, mali sme vydať a krstiť CD, no koronavírus nám to znemožnil. 28. marca sme mali krstiť album na Stromoradí, kde už mali byť k dispozícii vylisované CD. Výroba CD sa trošku omeškala, pretože naše vydavateľstvo Slovak Metal Army ich dalo vyrobiť do Čiech a tie medzihraničné styky sú teraz problematické. Čakáme. Album mal vyjsť začiatkom apríla, tak dúfam, že aspoň začiatkom mája to už bude hotové. Ani neskúšame, každý je doma vo svojej karanténe. Komunikujeme cez internet, sociálne siete.
Chystaný album Awaken bude vlastne prvý album, ktorý vydávate u Slovak Metal Army. Prečo ste sa rozhodli vydať ho u nich a nie opäť u Metal Age Production ako predošlý Catharsis?
Voľba bola v podstate priama. Metal Age boli vždy zameraní na death metal. Teraz sme chceli zmenu a SMA bola jasná voľba. Všimol som si, že sú funkční v rámci proma, starajú sa o kapely, tak sme do toho šli. Keďže je to slovenské vydavateľstvo, nemal by byť problém ani v rámci komunikácie.
Nový album mal teda vyjsť v tomto čase, ale posúva sa to. Nerozmýšľali ste ho vydať zatiaľ aspoň na streamovacích platformách, kým budú fyzické nosiče?
Dohodli sme sa s vydavateľstvom, že to zosynchronizujeme. Samozrejme, bude potom album aj na streamovacích platformách. Ja sa starám o elektronickú distribúciu cez jednu spoločnosť, ktorá nám potom distribuuje hudbu po týchto streamovacích službách. Vydavateľstvo ho vydáva fyzicky. A teda sme sa dohodli, že si to tak zladíme a počkáme jeden na druhého, aby to bolo komplexné.
Keďže fanúšikovia musia teda o mesiac dlhšie na tento album čakať, ako by si im ho opísal tak osobnejšie z tvojho pohľadu? Na čo sa môžu tešiť?
Z môjho pohľadu je to ťažké, pretože Catharsis je ako keby moje dieťa rovnako ako Awaken. Ale ak ich mám porovnávať, tak Awaken je viac rôznorodý, viac sme sa s ním vyhrali, sú tam symfónie, viac ženského spevu, ženské zbory, je viac vrstevnatý. Ja som do neho dal ešte viac emócií ako na Catharsis. Už teraz je mi preto bližší. Je to aj preto, že medzi nami v kapele je už lepšia chémia, viac sa poznáme ako ľudia, viac si sedíme ako vtedy, takže to, že vznikol prepracovanejší album, je toho prirodzeným výsledkom.
Tým, že bol pre teba album Awaken osobnejší a je v ňom viac osobných emócií, bolo pre teba ľahšie ho skladať a nahrávať alebo ťažšie? Album vraj tiež odráža nejaké vaše ťažšie obdobie, ktorými ste si prechádzali…
Keď človek tvorí hudbu takto osobne, tak to prichádza samo. Ako keby z teba pršal nejaký dážď v podobe nápadov, myšlienok, textov. Vzniklo to veľmi spontánne. My sme si robili srandu, že ak album Catharsis vznikol po nejakých desiatich rokoch od prvého albumu Nostalgia, tak že teraz budeme ďalších desať rokov čakať, kým niečo vydáme. A hop. Prišiel po troch rokoch ani nie. Je to osobná výpoveď každého z nás, každý tam dal svoje pocity, myšlienky. Myslím si, že hovorím za všetkých, že práve preto to takto rýchlo vzniklo. Nemali sme to životne a existenčne ľahké. Ja mám za sebou a možno aj pred sebou veľmi dynamické obdobie nielen profesijne, ale aj osobne s tým, že neviem, čo bude zajtra… Ako asi mnohí v tejto situácii. Takže aj teraz to prežívam rovnako, ako keď sme tvorili Awaken.
Spomínal si, že viac staviate na ženskom vokále. Prečo ste sa rozhodli dať viac priestoru ženskému spevu, keď vlastne v kapele nemáte speváčku?
V Gloome sa to stále motalo okolo ženského vokálu. Myslím si, že do tejto muziky sa to hodí. Ženský vokál tam síce nie je nejaký hlavný oproti môjmu, ale vhodne ho dopĺňa. Na albume sú aj duety. Na koncertoch to budeme riešiť väčšinou samplami. Pokiaľ to bude možné a budeme koncertovať blízko Prešova a speváčka, ktorá nám nahrávala Awaken a ktorá je z Prešova, bude môcť prísť na koncert, tak s nami možno vystúpi. Ale mimo Prešova a v zahraničí to budeme riešiť cez sample.
Samplami budete riešiť aj klavír? Momentálne ste bez klávesáka, respektíve klávesáčky a na novom albume máte opäť veľmi vydarené klavírne party.
Po rokoch s peripetiami s klávesákmi sme si už povedali, že kašleme na to a budeme to riešiť cez sample. Je to asi najťažšie pre nášho bubeníka, ktorý je taká stará škola a učí sa, ako s tým hrať. Nemáme už nervy ani chuť riešiť nejakého ďalšieho človeka. My štyria sme si sadli, čo sa týka hudby, takže na tom chceme stavať. A tie sample… Bohužiaľ, je to taká z núdze cnosť, ako sa hovorí.
Na albume čaká poslucháčov aj cover verzia Bleed In My Arms. Prečo ste sa rozhodli k ôsmim autorským piesňam pripojiť aj jednu cudziu?
Už na Catharsis bol taký nápad, že tam šupneme jeden cover. Išlo o cover skladby Lovesong od kapely The Cure. Ja ho mám veľmi rád a som rád, že sme ho tam dali. Keď si pustíš The Cure a Lovesong od nás, je to o inom, je viac gitarovejší, metalovejší. Nejak sa nápad s coverom uchytil aj na Awaken. The Sentenced je pre nás legendárna fínska kapela a tuším v 2009 zomrel ich gitarista, veľmi šikovný a geniálny, tak sme chceli vzdať poctu tejto skupine.
To je pekná myšlienka. Keď sme pri Fínsku, musím povedať, že som už viackrát na vašu adresu počula vyjadrenie, že ste taký slovenský HIM. Je to pre vás kompliment alebo sa vám nepáči prirovnávanie k inej kapele?
Neuráža nás to. HIM máme radi ako mnoho ďalších fínskych kapiel. Ich zvuk sa nám páči. Sme vlastne aj radi, že ľudia vidia nejaké prepojenie medzi nami a tými kapelami. Dá sa povedať, že je to kompliment, ale neprežívame to. Tá škatuľka gothic rock a gothic metal je tiež na zamyslenie, lebo subkultúra gothic je predsa len o niečom inom, ale dajme tomu. Ľudia si to potrebujú nejako ohraničiť.Je to svojím spôsobom prirodzené.
A máš radšej, keď vás označujú ako gothic rock alebo gothic metal?
To, čo robíme my, je asi gothic metal, ak to už mám nejak žánrovo ohraničiť, aj keď to robím nerád. Osobne si rád si vypočujem čokoľvek, aj popovinu v rádiu a som z nej paf, ak je dobrá. Podľa mňa je Gothic rock naviazaný na post punk a rôzne kapely z 80. a 90. rokov a necítim to tak, že by sme sa pohybovali v týchto sférach. Takže ten gothic metal je asi výstižnejší.
Vráťme sa ešte ku krstu albumu, ktorý si spomínal. Mal sa konať na konci marca, ale muselo sa to preložiť. Je už v hre aj nejaký konkrétnejší dátum, na kedy by sa to mohlo preložiť?
Termín nemáme, ale dúfam, že to bude skôr ako na jeseň. Možno niekedy v lete. Neuvažovali sme o tom, lebo nie sme v osobnom kontakte a nemáme veľmi priestor, aby sme to preberali. Ten klub, v ktorom sme chceli krstiť, je zvyčajne dosť obsadený dopredu, budeme to musieť s nimi nejako vyriešiť a verím, že sa na nejakom novom termíne dohodneme. Škoda, nikto nečakal takúto situáciu. Veľa ľudí sa tešilo. My sme sa tešili, lebo hrať v Prešove je iné, chodí na koncert veľa kamarátov, my sme to chceli poňať ako takú kamarátsku oslavu.
Mali ste naplánované aj nejaké tajné prekvapenie?
Ako to už býva, tak áno. To prekvapenie si presunieme na potom. Neprezradím ho.
Ešte by som načala jednu tému. Keď som rozmýšľala nad vami ako kapelou, uvedomila som si, že som vašu hudbu objavila ešte vďaka rádiu Rocková republika, kde ju točili celkom často. Myslíš si, že nám chýba také „echt“ rockové rádio alebo nám stačí taký formát ako Anténa? Alebo to dostatočne nahrádza internetové rádio Metalscéna?
Také rádio určite chýba. Anténa hrá dookola to isté, hlavne svetové hity. Minimum priestoru je venovaného hoci menej známej, ale rovnako kvalitnej tvorbe. Rocková republika bola fajn, lebo tam hrali rôzne aj neznáme veci a často som ho aj počúval. Keď tam hrali pre mňa niečo neznáme, čo sa mi zapáčilo, hneď som si to vyhľadal a počúval. Aj z tohto hľadiska to bolo zaujímavé rádio.
A čo tá Metalscéna? Myslíš, že je budúcnosť v internetových rádiách?
Ťažko povedať, je to zaujímavý nápad, ale chcelo by to nejako rozšíriť. Tie internetové rádiá sú také dosť zabudnuté, keď si to nemôže človek naladiť napríklad v aute. Potom zabúda, že aj takéto projekty vznikajú. Bol som príjemne prekvapený, keď nás oslovila Anténa Rock s tou ich rubrikou pre mladé kapely. Ale celkový priestor na Anténe pre slovenské kapely je malý. Keď aj také kapely hrajú, tak v čase večera, keď rádio počúva menej ľudí.
Na záver by som ešte nadviazala na názov albumu Awaken, teda prebudený. Z čoho by sa podľa teba mala slovenská rocková scéna alebo Slováci celkovo prebudiť? Z čoho precitnúť?
U nás, ale nielen u nás, sa ľudia naučili vnímať a počúvať hudbu konzumne a konzumujú ju v podstate ako jedlo. Sú na koncertoch, ale nie sú duchom prítomní. Porobia si fotečky, ale nie je to autentické. Z toho by sa mohli prebudiť. Viac vnímať scénu, život, intenzitu scény, hudby. Aby sme nekonzumovali albumy a koncerty ako „hambáč“.
Myslíš, že keď máme teraz koncerty zakázané, budú si to potom ľudia viac vážiť a viac na ne chodiť?
Rád by som to takto optimisticky uzavrel, že verím v to, že sa niečo v ľuďoch prebudí a budú viac chodiť na koncerty. Ale realistická časť mňa hovorí, že na čas sa to možno oživí, ale ľudia potom zbehnú do starých koľají. No nechcem, aby to tak bolo. Dúfam, že táto situácia ukáže ľuďom, čo mali a nevážili si to a keď to nemajú, tak im to chýba. To je tak nielen v hudbe, ale vo všetkom. Človek si uvedomuje slobodu, keď ju stratí. Verím, že to začne zase žiť, ľudia budú chodiť na koncerty a užívať si hudbu.
Zdroj: FB kapely/foto