Bratislava má za sebou vydarenú Rockovú noc. Taký bol totiž názov koncertu ALICEA COOPERA v Bratislave, kde mu predskakovala TUBLATANKA. 14. júna si tak v Peugeot Aréne prišli na svoje najmä staršie ročníky, no nechýbala tam ani mladšia generácia.
Na minútu presne podľa plánu vybehli na pódium Maťo Ďurinda, Juraj Topor a Peter Schlosser a odštartovali 45-minútovku hitov, ktoré musí poznať každý slovenský rocker. Vo veľkej škole dní, Ja sa vrátim, Žeravé znamenie osudu,… Tie zneli v úvodnej časti, v ktorej prišlo aj Maťove pozdravenie rockerov.
A tí prítomní sa bavili, ruky leteli každú chvíľu do vzduchu, hlasivky makali nielen pri legendárnom „a víííííín“ v skladbe Dnes, pri ktorej sa frontman postavil za klavír. Spevák si ani nemusel dať veľkú námahu s tým, aby ľudia spolupracovali.
Zaznela aj novšia skladba Dobrí priatelia z minuloročného albumu Uprostred chaosu, klasika Skúsime to cez vesmír aj balada Láska, drž ma nad hladinou, pri ktorej namiesto zapaľovačov svietili svetlá mobilov.
Na Tublatanku počúvam rôzne názory, často negatívne. Ale aj keď vám nemusí byť kapela mimo pódia „po chuti“, tým skladbám sa jednoducho neubránite. A keď duní kopák a Ďurinda s tisíckou ľudí spieva „Pravda víťazí“, musia sa vám zježiť chlpy.
Publikum zahriate, pódium pripravené. Šou sa mohla začať. A to doslova. Alice Cooper je totiž povestný tým, že jeho koncerty sú viac ako „len“ kvalitné odspievanie a odohranie skladieb. Je to divadelné predstavenie, hororový zážitok.
Na pódiu sa najskôr objavila postava s morovou maskou a zvonom. Prišla kapela, za obrovskou plachtou sa objavil samotný Alice, ktorý cez ňu potom prešiel k publiku. Od začiatku bolo vidieť, ako majú všetko dokonale naplánované a načasované.
Už od prvých skladieb Lock Me Up či Welcome To The Show z najnovšieho albumu Road sa bolo neustále na čo pozerať. Nielen na kulisy či jednoduchú videoprojekciu v pozadí, ale aj na všetkých muzikantov, ktorí si striedavo brali pozornosť publika. Aj keď gitaristka Nita Strauss si jej od mužskej časti užívala o čosi viac ako jej kolegovia.
Hoci si Cooper na odspievanie I’m Eighteen zobral barlu, do dôchodku by sa ho nikto poslať neodvážil. Keby nemal vrásky, nikto by netipol, že sedemdesiatku oslávil už pred šiestimi rokmi. A jeho spevácky výkon bol famózny.
Koncert plynul skladbu za skladbou bez príhovorov, Alice si totiž medzi piesňami vyzliekal, prezliekal, obliekal jednotlivé kusy oblečenia alebo nosil rekvizity. Pri Snakebite mal „oblečeného“ živého hada na krku, s ktorým odspieval celú pieseň.
Po Hey Stoopid Glen Sobel predviedol bubenícke sólo, počas ktorého sa otočili obrovské schodiská po bokoch pódia. Z nich potom Alice odspieval Welcome To My Nightmare, zhodil z nich ženskú figurínu a tá mu potom robila spoločnosť pri Cold Ethyl. Asi najväčší ohlas v publiku vyvolala kultová Poison, jeden z najväčších Cooperových hitov. Už pri gitarovom intre odohranom Ryanom Roxiem sa arénou ozývali nadšené výkriky a refrén skladby burácal priestorom.
Až pri Feed My Frankenstein prišlo na pódium poriadne monštrum – asi 4-metrový Frankenstein. A po Black Widow, ktorú odohrali bez speváka a postupne sa v nej predviedli veštci gitaristi Nita Strauss, Ryan Roxie aj Tommy Henriksen, sa to s tou divadelnou časťou koncertu rozbehlo viac. Najskôr Alice vo zvieracej kazajke odspieval Ballad Of Dwight Fry aj pomedzi elektrošoky, potom prišla na rad I Love The Dead a gilotína. Krstný otec shock rocku ostal (opäť) bez hlavy, ktorá mala do konca skladby choreografiu aj bez tela v rukách barokovej dámy bez oka.
Schody sa dostali do centra pódia ovešané americkými vlajkami a kým na ľudí padali biele, modré a červené stuhy a konfety, arénou znela skladba Elected. To sa už blížil záver večera. V bielom fraku a klobúku Alice Cooper ukončil nielen školu, ale aj celé vystúpenie. Balóny naplnené konfetami popraskal mečom, pridal aj časť piesne Another Brick In The Wall od Pink Floyd. Prvýkrát sa prihovoril Bratislave, aby predstavil celú kapelu vrátane svojej dcéry Calico Cooper, ktorá sa predviedla ako červenovlasá dáma s bičom, či manželky Sheryl Cooper, ktorá bola tá baroková dáma. A za zvukov I’m Alice všetci odchádzali…
Hodina a pol koncertu išla tak plynule, že ubehla hrozne rýchlo. A aj keď sa v tohtoročnom predstavení objavilo menej strašidiel ako napríklad v roku 2019, kedy Alice Cooper vystúpil v Bratislave naposledy, kto bol na jeho koncerte prvýkrát, nepochybne si ho užil. A vlastne aj ten, kto bol druhý, tretí či desiatykrát. Alice je právom legenda svetovej rockovej scény a ostáva nám len veriť, že ešte niekoľko rokov nám takto spievať bude. Jeho hudba a odkaz však ostanú nesmrteľné.
Setlist: Lock Me Up, Welcome To The Show, No More Mr. Nice Guy, I’m Eighteen, Under My Wheels, Bed Of Nails, Billion Dollar Babies, Snakebite, Be My Lover, Lost In America, Hey Stoopid, Welcome To My Nightmare, Cold Ethyl, Go To Hell, Poison, Feed My Frankenstein, Black Widow, Ballad Of Dwight Fry, I Love The Dead, Elected, School’s Out
