Koncom roku 2019 vyšiel symfonicko-blackmetalovej partii DUSTBORN pod štítkom MetalGate debutový dlhohrajúci album Dethroned. Kvinteto z Českých Budějovíc zaradilo na svoju prvotinu (teda pokiaľ nerátame o rok mladší singel a EP) osem skladieb. Ich vypočutie vám zaberie len pol hodiny, ale je veľmi pravdepodobné, že si toto dielo nebudete chcieť pustiť iba raz.
Neoklasicisticko-symfonickú kvalitu tejto nahrávky predpovedajú zvukovo vydarené symofnické prvky a klavírny part hneď v úvodnej River Stained Red, ktorý sa pravidelne vynára spod hladiny tvrdých riffov a surového škreku Johnyho (pripomínajúci v určitých častiach Shagratha). Orchestrálne vložky sa pripájajú v najväčšej miere do miernejších častí so zaťaženým tempom. A to nielen v tejto piesni, ale napríklad aj v Monsters Along The Road, Age Of The Serpent, Only Memories Survived či Ethereal, kde sa opäť objaví aj pútavý klavír.
Vypichol by som však hlavne Of All Our Anguish. Tu sláčiky šveholiace nad ostrými gitarami pripomínajú Vivaldiho vrcholné obdobie. Dovolím si tvrdiť, že aranžmány tejto piesne by si zaslúžili naštudovanie minimálne Pražskou filharmóniou.
V poslednej menovanej skladbe zaujmú okrem sláčikov aj ďalšie veci. Napríklad časti s akousi nečakane pozitívnou harmóniou, skvele dotvárajúcou celkovú atmosféru. Očarujúca je aj závratná rýchlosť Bubnovho dvojkopáku a krásne mäkký zvuk bicích. Ale nečakajte žiadne besné klincovanie. Aspoň nie v tejto skladbe. To si užijete v Only Memories Survived, Monsters Along The Road a Ethereal.
Kapela poslucháča určite zaujme vyváženým zvukom. Pomer jednotlivých nástrojov je precízne prepracovaný. Všimnite si to v Monsters Along The Road. Celkový dojem ešte zlepšujú drobné ozdoby ako jemné stereo v Parasite, hovorené slovo so screamovejším druhým hlasom v pozadí v Only Memories Survived a úžasná rytmická symbióza bicích a gitár, ktorú si vychutnáte okrem iného v Ethereal.
Osobitnou kapitolou celého albumu je pieseň Zealot’s Lament. Hutný riff nesúci sa v miernejšom tempe dopĺňa Dandeeho melodický spev so šepkanými dovetkami. Skladba sa postupne vyvíja do tvrdšej so screamovaným vokálom. Nájdete tu aj inštrumentálnu časť v miernejšom tempe, ktorá má o čosi čistejší zvuk než zvyšok piesne.
Nadšenci symfonického black metalu, ktorí sa ešte nestretli s tvorbou kapely Dustborn, by to určite mali rýchlo napraviť. Ich debut Dethroned sa dá označiť za viac než vydarený. Hutné, tvrdé, dravé i ostré gitarové party sa veľmi šikovne dopĺňajú s bohato zdobenou rytmickou zložkou a zároveň dokonale kontrastujú s prepracovanými symfonickými časťami.
Atmosféru dotvára ako surový scream, tak aj čistý vokál so skvelou farbou. Majstrovsky zvládnuté pomery zvukov, ktoré vďaka svojej mäkkosti ľahúčko lezú do uší, už len podčiarkujú svetovú úroveň tejto nahrávky.
HODNOTENIE
