Ešte predminulý rok vydala britská southernrockovo-stonermetalová formácia DESERT STORM svoj nový dlhohrajúci počin Omens. Album vyšiel 1. mája 2020 pod štítkom APF Recrods. Od svojho vzniku v roku 2007 je to už piaty štúdiový zárez v diskografii kapely.
Album začína introm Omens, ktoré privíta poslucháča iba hovoreným slovom. Hneď prvá Black Bile ale ponúkne hutné riffy plné hlbokých tónov. Rytmicky pútavé gitary dofarbuje jemná melodika v pozadí. Spev takmer hraničí s growlom, ale taktiež v ňom cítiť závan melodiky. V skladbe sa dokonca objavuje aj časť s akustickou gitarou.
Takmer ako cez kopirák je to aj v nasledujúcej Vengeful Gods. Miernejšie, ťažké tempo dokonale sedí tvrdšiemu hudobnému materiálu s náznakmi melodiky. Akustickú časť tu sprevádza recitovaný text.
Zvyšok albumu je o niečo málo odlišnejší. Prelínanie melodiky a dravej surovosti zaznamenáte síce aj v The Path Of Most Resistance, ale celkovo je skladba oveľa nápaditejšia než tie predošlé. Môže za to asi predovšetkým harmónia.
Pain, Grief And Suffering ponúka výborný refrén, vydarené sólo a trochu rytmickejšiu gitaru. Machine pôsobí z celého albumu asi najsurovejšie. Lockjaw poteší riffom a melodickým refrénom. Najviac však vybočuje Rebirth so svojím akustickým úvodom. V skladbe zaznie úplne čistý vokál sprevádzaný pekným viachlasom a hammondom v pozadí.
Southern a stoner nie sú práve tie rockové subžánre, ktoré si doma bežne pustím. Pár takýchto albumov sa mi už ale pod ruku dostalo. Je to celkom vďačný žáner. Svoje si tam nájde aj milovník rocku, aj milovník tvrdšieho metalu a snáď aj ten, kto inklinuje k bluesu. Otázne je, kam za hranice svojej komfortnej zóny dokáže poslucháč zájsť. Omens je v podstate album plný „tvrdého bluesu“ a počúva sa veľmi dobre. Hlavne popri iných povinnostiach. Nič vás nevyruší, nič vás nevytrhne z reality. Skladby plynú jedna za druhou a ani sa nenazdáte a ste na konci. Kompaktnosť sa tomuto dielu nedá odoprieť. Ale určite nepatrí medzi to najlepšie, čo som v tomto žánri doposiaľ počul.
HODNOTENIE
