Po Trilógií ľudového desu prišli na konci októbra 2023 MALOKARPATAN s tajomným názvom albumu Vertumnus Caesar. Keď som zistil, že vyšiel nový album týchto slovenských černokňažníkov, zasvietili mi oči. Čo sa týka epickosti názvov skladieb, koncepčnosti albumov a pátosu samotných textov, nemá táto partička minimálne u nás obdobu. Kočár postupuje temnomodrými dálavami na juhozápad alebo Panstvo salamandrov jest v kavernách zeme. Krása. A to som si ešte ani nepustil samotný album.
Na okraji priepaste otevíra sa hviezdny zámek pozýva poslucháča do útrob svojich tajomných komnát vľúdnou omamnou melodikou. Už minútu na to sa ale svieže gitarové riffy vezú v sedle energicky cválajúcich bicích. Kočár postupuje temnomodrými dálavami na juhozápad kladie dôraz na heavymetalovú tvár tejto kapely a vokál, ktorý je skôr oduševneným naratívom. A v podobnom duchu sa nesú aj Vovnútri chlácholivého útočišta kunstkamru (tu je ten riff noazaj ako vystrihnutý z NWOBHM) a Mnohoraké útrapy milostpána Kelleyho.
Vertumnus Caesar sa spočiatku tvári ako agresívnejšia, ale napokon sa tu tiež objavia veľmi harmonické gitary a hlavne farebne výborné klávesové zvuky. Nie sú ale až tak výrazné ako napríklad v Maharal a Golem či Panstvo salamandrov jest v kavernách zeme. Druhá menovaná je skutočne veľmi vydarená inštrumentálka, ktorá šikovne a predovšetkým nenásilne prechádza z polky do valčíka. A ako bonus ukrýva krásnu flautovú melódiu.
Ak chcete zistiť, či je tento album pre vás, odporúčam ako prvú si pustiť poslednú pieseň albumu I hle, tak zachádza imperiálna hviezda. Všetko, čo som stihol v predošlých odstavcoch vymenovať, je tu zhrnuté v dokonalý celok. Rytmika podporujúca tok skladby, naliehavý naratív dokresľujúci epickosť textu, heavymetalové gitarové riffy podávajúce si štafetu s výraznou klávesovou melodikou. Ťažko si je predstaviť lepšiu bodku za týmto albumom. Čo dodať Malokarpatan? Zas sa vám to s Vertumnus Caesar podarilo. Bravo.
HODNOTENIE
