Tragický 19. február 1980 zmenil históriu nielen kapely AC/DC, ale pravdepodobne nepriamo ovplyvnil aj fungovanie rockového sveta. V tento deň skončil život speváka spomínanej austrálskej kapely BONA SCOTTA. Speváka, ktorý by, nebyť nešťastných okolností, onedlho oslavoval sedemdesiate štvrté narodeniny a ktorý sa počas svojho krátkeho života stal legendou (ktovie, akou mierou k tomuto statusu prispela skorá smrť).
Narodil sa 9. júla 1946 v meste Forfar v Škótsku. Ešte pod vlastným menom Ronald Belford Scott sa v roku 1952 ako šesťročný presťahoval s rodinou do Austrálie. Udialo sa tak v rámci hromadného presídľovania Britov do Austrálie. A keďže sa v tom istom čase tým istým smerom vybrala aj rodina nejakých Youngovcov, osud zariadil, že sa rodení Briti neskôr „zňuchali“ a začali písať históriu najznámejšej austrálskej skupiny AC/DC.
Bon mal pohnutý osud ešte pred založením kapely. Už vtedy mal životopis hodný rockovej hviezdy. Ako pätnásťročný bol zatvorený v polepšovni za krádež auta. Neskôr, už ako dospelý, bol tri dni v kóme po dopravnej nehode na motorke pod vplyvom alkoholu. Utrpel zlomeninu kľúčnej kosti, sánky a prišiel o väčšinu zubov. Ešte pred príchodom do AC/DC pracoval ako rybár. Odtiaľ si priniesol dobrý základ vzhľadu rockovej hviezdy, konkrétne tetovania.
Do AC/DC sa dostal v roku 1974. Najprv začal za bicími a po pár týždňoch nahradil pôvodného speváka Davea Evansa. Počas šesťročného Bonovho pôsobenia v AC/DC stihla skupina vydať sedem zásadných albumov, na ktorých sa Bon podieľal ako hlavný textár – High Voltage (AUS 1975), T.N.T. (AUS 1976), High Voltage (INT 1976), Dirty Deeds Done Dirt Cheap (1976), Let There Be Rock (1977), Powerage (1978) a Highway To Hell (1979). Album High Voltage bol nahraný v austrálskej aj medzinárodnej verzii, T.N.T. len v austrálskej.
Okrem spevu hral Scott v kapele na gajdy (na albumoch T.N.T. a High Voltage (INT)) a ovládal aj hru na bicie a flautu. V roku 2003 bol spolu s celou skupinou uvedený do Rock n‘ rollovej siene slávy.
Práve v texte titulnej skladby posledného albumu Highway To Hell akoby predpovedal svoj koniec. „Hej, satan, odkrútil som si svoje / V rockovej kapele / Hej, mama, pozri sa na mňa / Idem do krajiny zasľúbenej / Som na diaľnici do pekla…“
Ako stúpala sláva AC/DC, tak sa zvyšovala Bonova spotreba rôznych látok, hlavne alkoholu, a stával sa neovládateľným. Počas amerického turné k albumu Powerage často zmizol doslova bez stopy a na druhý deň sa zobudil v inom štáte. Nakoniec sa mu alkohol stal osudným, keď ho po záťahu po londýnskych baroch nechali spať v aute a všetko okolo tragického večera je nejaké zahmlené. Bol v bezvedomí? Nebol? Boli ho kamaráti skontrolovať, ako tvrdili? Oficiálnou príčinou smrti je akútna otrava alkoholom, hoci neoficiálne sa často spomína udusenie zvratkami.
V roku 2004 zaradil časopis Classic Rock Bona na prvé miesto v rebríčku 100 najväčších frontmanov všetkých čias (ďalšie poradie bolo 2. Freddie Mercury, 3. Robert Plant…).
Škoda, že sa nikdy nedozvieme, ako by pokračovalo AC/DC, ak by Bon žil a naďalej sa podieľal na tvorbe skupiny. Koncertovali by ešte? Zmenil by sa štýl kapely? Vydržali by spolu alebo by sa rozpadli?
Zdroj: Frank Griffin, Fin Costello/foto
