Kde ste boli v piatok 10. novembra? A toho deviateho? Mnohí určite vo štvrtok zavítali do košického Collossea a ďalší zase do bratislavského MMC. My sme boli v tej druhej kategórii, kde sme si vystáli poriadne dlhú frontu, čo bolo dobrým znamením, že sa klub naplní. Dôvodom na zaskočenie si do oboch klubov (v našom prípade iba do MMC) bola ľadová severská trojica AMORPHIS, SÓLSTAFIR a LOST SOCIETY.
Pri bránach to síce odsýpalo pomalšie, ale časový harmonogram kapiel bol dodržaný chirurgicky presne. Tak sa mohlo stať, že niektorí ľudia zrejme nevideli časť prvého fínskeho chodu večera. Tým boli mladé pušky Lost Society. Banda si však, žiaľ, nenašliapla najlepšie. Ich tvrdý štart bol poznamenaný nie najlepším zvukom. Výrazne do popredia razili bicie a basgitara, zvyšok nástrojov spolu so spevom boli potlačené do úzadia. Neskôr sa to ale trochu vyrovnalo, takže sa to zlepšilo.
Chalani sa k nám, podľa slov speváka Samyho Elbannu, vrátili po dlhých desiatich rokoch. Servírovali solídny metalcore. Zaujímavé však bolo, ako sa zladili gitarista s basgitaristom. Čo sa týkalo oblečenia, pôsobili ako dvojičky – obaja mali čierne tričká s logom kapely, čierne koženkové nohavice, čierne tenisky vybíjané čiernymi ostňami. Gitarista Samy mi za to, chtiac nechtiac, svojím vizuálom čiastočne pripomenul Ronnieho Radkeho z Falling In Reverse, napríklad tetovaniami až na krku či podobným účesom (v prípade Ronnieho nie teraz, ale kedysi).
Počas 40 minút trvajúceho setu kapela odohrala osem skladieb, ktoré väčšinou pochádzali z ich zatiaľ posledného albumu If The Sky Came Down. Vystúpenie to bolo dobré, no konceptovo sa mi nehodili ku zvyšku kapiel. Ale aj tak celkom pekne predpripravili pôdu pre to, čo nasledovalo.
Setlist: 112, Underneath, Riot, Awake, What Have I Done, Into Eternity, No Absolution, Stitches
Presne o ôsmej sa prítomní presunuli do inej sféry, tej nadpozemskej. Pre niekoho neznalého mohli na pohľad pôsobiť Sólstafir zvláštne, keďže niektorí ich členovia trochu pripomínajú výzorom cowboyov. Netrebalo sa však nechať oklamať, ale skôr sa poddať z umelej hmly a tmy znejúcim tajomným islandským melódiám. Oni sú totiž kapela, ktorú je málo počúvať iba ušami. Treba ich vnímať srdcom, dušou. Až vtedy zacítite silu ich skladieb. Musíte ich prežívať rovnako ako oni, keď ich hrajú, čo bolo vidieť obzvlášť na ich spevákovi Aðalbjörnovi ,,Addim“ Tryggvasonovi. Ten dával do každého slova a tónu kus seba.
Set začínali na ich pomery svižnejšími skladbami, no neskôr prišla takpovediac vlajková loď Fjara. Práve na ňu reagovalo v dave najviac ľudí a vtedy Addi dal do prejavu naozaj všetko, na čo odpovedala aj technika tým, že odpálil dva mikrofóny, ako sa ukázalo pri ďalšej piesni, kedy sme ho zrazu na chvíľu videli len otvárať ústa.
Ale nie sú iba vážni, čo Addi dokázal hneď niekoľkými žartíkmi. Pri predstavovaní jednotlivých členov zostavy vyhlásil o basgitaristovi Svavarovi ,,Svabbim“ Austamnnovi, že päťkrát po sebe získal titul najsexi muža Islandu. To rozosmialo nielen dav, ale aj samotného Svabbiho.
Potom zase Addi burcoval dav ku spolupráci. Chcel, aby ľudia čo najviac kričali. Najskôr však nebol veľmi spokojný a vysmial ich s tým, že dáva slabých 6,5 bodov z 10. No podarilo sa im napraviť reputáciu.
Napokon ohlásil poslednú skladbu večera z ich strany, ktorou bola Goddess Of Ages a venoval ju všetkým prítomným dámam. S ňou sa rozlúčili, no nie nadobro, keďže následne kapela čakala pri stánku s merchom, kde sa dalo s nimi odfotiť, pokecať, dať si niečo podpísať a podobne. Vidieť túto bandu bol určite zážitok. Po zvukovej stránke už mali lepšie podmienky ako Lost Society. Po zážitkovej dali latku poriadne vysoko.
Setlist: Bláfjall, Akkeri, Ör, Fjara, Ótta, Goddess Of Ages
O pol desiatej sa MMC zo zamrznutého Islandu presunulo druhýkrát za večer do Fínska. Zapli sa aj obrazovkové panely (ktoré predtým skrývali plachty všetkých kapiel) a po príchode kapely aj dve po bokoch rozostavené steny z reflektorov.
Amorphis naservírovali kvalitnú dynamickú šou, ako to vždy vedia. Doplnená bola aj o poriadne svetelné divadlo. Na ľuďoch aj kapele sa dalo vidieť, že si to užívajú. No všetko utekalo až príliš rýchlo.
Pred záverečným bonusom ešte spevák Tomi Joutsen predstavil jednotlivých členov skupiny dosť kreatívným spôsobom. Každý z nich po povedaní svojho mena začal hrať nejakú skladbu, ktorá nebola od Amorphis a Tomi hádal, čo to bolo. Napríklad rytmický gitarista Tomi Koivusaari začal hrať Slayer, klávesák Santeri Kallio zase Kiss a hlavný gitarista Esa Holopainen AC/DC.
Rozlúčili sa s nami so skladbami House Of Sleep a The Bee. Avšak tí, ktorí si chvíľu počkali, si mohli uchytiť podpis či fotografiu od Tomiho Koivusaariho, ktorý sa na chvíľu objavil pri fanúšikoch.
Od Amorphis odznel mix starých klasík ako Silver Bride, Sky Is Mine či Wrong Direction. Nesmela však chýbať ani ochutnávka z najnovšieho album Halo, ku ktorému patrí celé turné. A tak sme si vypočuli napríklad The Moon.
Setlist: Northwards, On The Dark Waters, Bad Blood, The Moon, Thousand Lakes Intro, Into Hiding, Magic And Mayhem, Black Winter Day, Silver Bride, Sky Is Mine, Wrong Direction, Amongst Stars, My Kantele; Bonus: House Of Sleep, The Bee
Celkovo išlo o vydarený večer až na to mierne chaotické púšťanie ľudí dnu pri vstupe. Okrem toho bol však zvyšok úplne v poriadku a mohli sme si tak užiť ďalší skvelý koncert.
