Stále som si neujasnil svoj postoj k hardcoreu. Ale stále to skúšam. Skúšal som Coldblooded, tam som neuspel, skúšal som posledný Editor, ale ani tadiaľ cesta neviedla. Ale potom som dal šancu kapele Rozpor a tam to bolo o poznanie lepšie. Preto som sa rozhodol rozšíriť si obzory ešte viac a vypočuť si album Dno (2023) od bratislavskej formácie ADACTA, ktorý má, mimochodom, veľmi pekný obal.
Zamyslel som sa… Prečo majú kapely hlúpy zvyk pomenovať intro k albumu Intro? Prečo nedostane aj táto súčasť ich tvorby trochu osobnejšie pomenovanie? V tomto prípade je to „len“ necelá minúta atmosférického šumu, ale aj tak. Zato cover piesne Operation Z od Hail Of Bullets Adacta pekne poslovenčila.
Venujme sa ale zvyšným deviatim skladbám. Tam si človek užije neochabujúcu energiu bicích v Proroci rozkladu či Siluety a tvrdé, špinavé riffy ako napríklad v skladbe Lov. Vlastne už prvá Kto si vyvíja poriadny tlak na bubienky. Kapela ale nič nenechala na náhodu a pokiaľ si poslucháča nezískala touto skladbou, tak pri nasledujúcej Do tla už musí headbangovať každý. A tá preboostrovaná basa v úvode piesne Ticho je úplná lahôdka! Jediné, čo ma trochu ruší, je nezrozumiteľnosť spevu. Určite by som sa do muziky dokázal ešte viac ponoriť, keby som si texty nemusel dohľadávať a čítať.
Na konci si stále nie som istý, či mi ten slovenský hardcore chutí alebo nie. V rebríčku toho, čo som z neho mal doposiaľ možnosť počuť, sa Adacta so svojím počinom Dno zaradila na druhé miesto. Ale stále to nie je zrovna to, po čom by som primárne siahol vo voľnom čase.
HODNOTENIE
