Odvážny kúsok vystrojili „servírky“ z BAND MAID. V dobe, keď kapely odkladajú vydania albumov na neurčito, sa sympatické Japonky rozhodli vydať svoju v poradí už siedmu dlhohrajúcu štúdiovku. S posledným zásekom z konca roku 2019 Conqueror sa umiestnili v prvej desiatke ako doma v Japonsku, tak aj v Británii. Konkurencia zaváhala, a tak babule využili priestor a bez väčšieho proma nám priniesli novinku s názvom Unseen World.
V prvom rade treba upozorniť na fakt, že baby síce svojím outfitom a zjavom pôsobia výstredne alebo možno komicky, ale hudba je úplne niečo iné. Úvodná rýchlovka Warning dáva jasne najavo, že sa tu nebudeme hrať na nostalgické výlevy, ako tomu bolo na poslednej štúdiovke. Bicie svištia vzduchom ako streľba z guľometu a gitarové motívy odtrhnuté z reťaze s prehľadom usádza na miesto dominantný vokál za výdatnej pomoci jednoduchých, zato účinných zborov. Všetky karty na stôl! Toto je rock n‘ roll!
Ako to robia? Za hudbou stojí trojica v pozadí. Neškodne vyzerajúca gitarová bosorka Kanami, enegetická tyčinka s paličkami Akane a nakoniec zabiják s piatimi hrubými strunami Misa. Tu a tam nejaký nápad alebo jam. Od Santanu cez Hendrixa, Motörhead až po Maximum The Hormone. Texty výhradne píše šéfka zoskupenia Miku Kobato, ktorá okrem rytmickej gitary podporuje spevom hlavnú dominantnú hlasovú dispozíciu menom Saiki.
Hudobný záber je od klasického rocku v Manners cez moderný metal v Giovanni, až po nadzvukovú rýchlosť v Black Hole. Oproti predchodcom ide o tvrdšiu a intenzívnejšiu dávku. Baby idú na 120% v každom songu. Saiki sa hlasovo viac opiera do agresívnejších polôh a tým pádom je celkový výraz jednotlivých kompozícií oveľa ostrejší. To, že dievčence pritvrdili, potvrdzuje aj fakt, že na doske sa nenachádza ani jeden slaďák.
Po hudobnej stránke je album naprataný energiou až po okraj. Nekompromisný a naozaj tvrdý rock s jemnou príchuťou popovej marmelády potešil moje zvukovody.
Teraz sa dostávame k vizuálnej stránke. Image kapely zodpovedá jej názvu. „Maid“ je v podstate označenie pre klasickú domovú slúžku, respektíve servírku v kaviarni s touto tematikou tzv. „Maid Cafe“. Kostýmy sú navrhnuté tak, aby reprezentovali povahu charakteru, ktorý nositeľka stelesňuje. Funguje to? Predaje albumov sa pohybujú okolo milióna, takže očividne áno.
Body musím vziať za obal, ktorý mi vôbec nesadol. Akože, čo? 70 prstov s červenými nechtami mi majú abstraktne priblížiť pojatie „nevídaného sveta“? Ja tam tú spojitosť nevidím. Pravdepodobne nie som dosť umelecky založený na to, aby som v tom videl nejakú krásu a estetiku. Nech sa dívam ako chcem, stále to isté. Sú tam prsty a červené nechty. Koniec.
Parádna hudba, smiešne kostýmy, nadupaný zvuk a ten divný obal. Tak by sa dala opísať novinka, ktorú servírujú Band Maid. Chceš poriadný rock rezaný heavy metalom? Určite neobíď album Unseen World. Obal proste nerieš.
HODNOTENIE
