Kvôli covidu sa posúva množstvo vecí a výnimkou nie je ani vydávanie albumov. WARDRUNA avizovala ešte minulý rok vo februári vydanie piatej štúdiovej nahrávky Kvitravn na jún minulého roka, no kvôli pandémii sa to posunulo na 22. januára. Ale na dobré sa oplatí čakať, nie? Minimálne v prípade tohto kúsku to naozaj platí. Pretože nahrávka, ktorej meno znamená v slovenčine biely havran, je opäť raz skutočným klenotom.
Napriek tomu, že dnes už existuje množstvo kapiel zaoberajúcich sa podobnými či zhodnými vecami ako Wardruna, je projekt Einara Selvika v tomto smere stále najväčším pokladom. Keďže nevydávajú nové nahrávky zrovna v pravidelnom intervale, každé pohanské srdce zaplesá radosťou pri správe očakávania nového materiálu z ich stajne.
Tentokrát z ľadového severu vyletel do sveta Biely havran, ktorý na svojich krídlach nesie nové príbehy síce názvom albumu nezapadajúce do uzavretej trojice nahrávok Runaljod, ale nepochybne nadväzujúce na ich odkaz. Tentokrát to však nie je zaoberanie sa jednotlivými runami a ich významom, ako tomu bolo vo väčšine doteraz. S Kvitravnom sa pustíte do nových sfér severskej kultúry.
Neviem, či rozumiete nórčine, respektíve i staroseverčine, alebo radšej siahate iba po prekladoch textov Wardruny, ale pokúšať sa porozumieť im takým, aké sú, má svoje čaro. Najviac ma zaujala pilotná skladba albumu Kvitravn, ktorá je prosbou k bielemu havranovi o jeho krídla a dohľad. Niekdajšou Einarovou prezývkou bývalo slovíčko Kvitrafn – a mnoho ľudí ho pod ňou pozná do dnes.
Okrem Kvitravn však vo mne zanechala veľký dojem aj Skugge, ktorej názov sa prekladá ako Tieň a jej témou je rozhovor človeka s vlastným tieňom, ozvenou a všetkým s nimi spojeným.
Hlavnou a zároveň najrozsiahlejšou piesňou (má viac ako desať minút) nahrávky je Andvevarljod. Jej názov veľmi voľne viete preložiť aj ako Pieseň sudičiek. Práve o nich i poníma a ak ste aspoň trochu zbehlí v severskej mytológii, určite vám z nej nabehnú i zimomriavky. Lebo s tromi ženami spriadajúcimi nite ľudského osudu pri koreňoch svetového stromu Yggdrasilu naozaj nie sú žarty.
Andvevarljod je však výnimočná aj z iného dôvodu. Namiesto obvyklého hlasového obsadenia u Wardruny, ktorým sú Einar a Lindy Fay Hella, tu počuť ešte niekoľko ďalších rôznych hlasov nórskych ,,ľudových“ spevákov a speváčok, a to Kirsten Bråten Berg, Sigrid Berg, Unni Løvlid a Ingebjørg Reinholdt.
V hudobnej stránke albumu však nenájdete menej dokonalosti. Opäť tu počuť rôzne tradičné severské hudobné nástroje – dychové, bicie i strunové. Vytvárajú relaxačnú atmosféru na pozbieranie stratenej energie, napríklad po dlhom dni v práci.
Okrem nástrojov sa tu opäť nachádzajú aj prírodné elementy, ako napríklad havranie krákanie v Kvitravn či jelenie ručanie v skladbe Kvit hjort, teda Biely jeleň, praskanie ohňa v závere skladby Ni, teda Deväť (deviatka je v severskej mytológii veľmi dôležité číslo) či vlčie vytie v úvode Grá, v preklade Sivá alebo Sivý.
Hlasová stránka je kombináciou mužských vokálov so ženskými, kde počuť Einara aj Lindy, či už vo vyšších alebo nižších hlasových polohách, podľa toho, na čo je v danej skladbe kladený dôraz. Obaja sú dopĺňaní aj zborovými spevmi zakomponovanými v pozadí.
Kvitravn je sondou hlboko do nášho vnútra, mostom do spirituálneho sveta nielen toho v nás, ale aj toho, ktorý nás obklopuje. Pokiaľ patríte medzi sever milujúce typy inklinujúce ku tradičným severským hodnotám a potrebujete vypnúť, oddýchnuť si od hektického diania všade navôkol a spojiť sa so svojím severským, možno pohanským ja, tak si jednoznačne pustite tento kúsok. Poriadne pri ňom zrelaxujete, prinúti vás i zamyslieť sa (ak sa lepšie pustíte do významov) a pomôže vám nájsť dokonalé spirituálne vyrovnanie.
Je to magické, je to severské, má to nádych tradícií, je to dokonalé – je to Wardruna. Posaďte sa a nechajte sa niesť na krídlach magického Bieleho havrana.
HODNOTENIE
