Mám rád kapely, ktoré majú viac odvahy a dajú si texty v našom rodnom jazyku. Hlavne ak sú umne vyskladané a nenútene vtipné. Keď to spojíte s alternatívnou punkovou hudbou, dostanete odvar, ktorý príde tak povedome známy a pritom zaujímavý. Taký je album kapely VEĽKÁ POTREBA nazvaný úplne jednoducho V rohu.
Skúste hudobne skrížiť Bez Ladu A Skladu a Zónu A. Chalani sa držia v presne vymedzených hraniciach, ktoré si sami určili. Ani priveľmi alternatívne, ani nie veľmi punkové. Prosto niekde uprostred. Tu a tam si niečo z každého ukradli a výsledok je taký, že počúvate to isté, ale stále na iný spôsob. Sem-tam dokážu chlapci aj prekvapiť, keď namiesto jemného vygradovania pesničky urobia presný opak.
Sympatické je aj to, že sa za každú cenu nesnažia mať super zvuk. Miestami to vezmú úplne od podlahy a gitara má zrazu zvuk, ako keby bol reproduktor zavretý v krabici. Pritom je evidentné, že chalan, čo tú gitaru obsluhuje, má vo svojich zvukoch celkom jasno. Tie hudbu pohodlne vyfarbujú a pridávajú alternatívny feeling.
Texty treba naozaj pochváliť. Diana ma strašne pobavila. Hneď po druhom verši som vedel, ktorá pesnička je hitovka. Texty sú pravdepodobne tou najväčšou devízou tohto albumu. Inteligentne a vtipne ukazujú, ako sa dá jednoducho vyrovnať s každodennými problémami. Niektoré by mali byť v podstate smutné, ale namiesto toho, aby šírili vlny depresie, vyznejú skoro až pozitívne. To je obrovské plus.
Čo mi však vadí, sú monotónne bicie. Niekedy som mal pocit, že bubeník si ide celkom dobre a inokedy, že mi tam hrá automat. Tak isto recitál hlavného hlásateľa (nazvať to spevom jednoducho nemôžem) ma dosť nudil. Dá sa to zniesť, ale chcelo by to sem-tam zmeniť farbu hlasu aspoň trochu. Ak je to zámer, aby vynikli texty, tak sa to z väčšej časti podarilo, ale chcelo by to občas nejaké oživenie, aby poslucháč nezaspal.
Nie som fanúšik alternatívnych štýlov, ale ak by som mal možnosť vidieť kapelu Veľká potreba naživo, asi by som sa dal nahovoriť.
HODNOTENIE
