Aké príbehy vyrozprávali Orkrist na novom albume? (recenzia)

Zdieľať

Je to už zhruba päť rokov, čo sa bratislavská legenda ORKRIST vrátila na česko-slovenskú scénu svojím vystúpením na Celestial Helpfeste. Od tejto doby kapela odohrala niekoľko ďalších koncertov a vydala dva albumy. V roku 2020 vyrukovali s vydareným dielom Artifacts Of Life a 20. januára 2023 prišla na rad ďalšia dlhohrajúca nahrávka Luea. Ako je u kapely dobrý zvykom, aj nový album nesie veľmi vydarenú grafiku. O tú sa tentoraz postaral Joan Llopis Domenech, ktorého dizajn okrem iných zdobí aj tričká kapely Faun.

Foto: Orkrist

Album obsahuje osem nových piesní. Väčšina z nich má presne ten nádych, ktorý človek od tejto formácie čaká. Príjemný zvonivý zvuk a tajomná atmosféra sprevádzané veľmi peknou melodickou linkou. Niekde celkovú náladu podčiarknu pohanským (The One Who Rides The Dragon) až rituálnym (Raven Of Revenge) podtónom, inde vás Orkrist vezmú skôr do klasickej starej slovenskej rozprávky (Prince Of Melancholy, Black Bird´s Beard).

Epická širokosť piesní je dokresľovaná rôznymi nástrojmi ako organ, flauta, drumbľa alebo klavichord. Kombinácia drumble s klavichordom v Black Bird´s Beard je síce zvukovo trochu rušivá, ale napriek tomu zaujímavá. Viac ma však v tejto piesni upútala píšťalka a bubeníkovo narábanie s prechodmi. Príjemným prekvapením bolo zasadenie flauty do celkovej vydarenej harmónie v Twelve Of Everything a slovenský text v The One Who Rides The Dragon. Nepáčila sa mi len, z môjho pohľadu zbytočná, inštrumentálna časť v Prince Of Melancholy, kde hrá gitara rozklad, ale nič sa tu nedeje.

Z celkového konceptu vytŕčajú dve piesne. Salt Not More Than Gold a Love And Stone. Sám sa neviem rozhodnúť, či vytŕčajú v dobrom alebo zlom slova zmysle. Majú jednoducho modernejší – elektronickejší zvuk, na ktorý u Orkrist nie som úplne zvyknutý. Ale nedá sa povedať, že by im táto poloha nesvedčila. Navyše vďaka sviežemu tempu, precíznej práci s harmóniou a výborným riffom tieto skladby kvalitou za zvyškom albumu ani o chlp nezaostávajú.

Niektoré návraty kapiel sú silené. Mnohé dlho nevydržia a opäť sa zo scény stratia. Iné sa snažia prispôsobiť súčasným trendom tak veľmi, že stratia to, čo ich robilo výnimočnými. Ale Orkrist sú žiarivým príkladom toho, ako má návrat na scénu vyzerať. Dovolím si tvrdiť, že určite nesklamali žiadneho starého fanúšika. A určite do svojho tábora zlákali mnohých nových. Zachovali si svoju tvár a robia to, čo im ide najlepšie. Luea je už druhým nezvratným odkazom týchto tvrdení.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←