PANYCHIDA je pomenovanie pre zádušnú omšu vo východnej pravoslávnej a grécko-katolíckej cirkvi. No je to aj meno paganmetalovej formácie z Plzne, ktorá 27. novembra 2020 vydala svoj piaty štúdiový album Gabreta Aeterna. Ten pojednáva o starej Šumave v období vojny.
Pri mnohých albumoch nespomínam ich vizuálne prevedenie. Ale pri niektorých to nejde. Gabreta Aeterna je jedným z nich. Úžasne prepracovaný booklet, ladený do čiernobiela, dýcha dobou, na ktorú má celý album odkazovať. Je plný ozdobného písma a rôznych materiálov vrátane fotiek či doplňujúcich textov, ktoré nájdete pomedzi texty jednotlivých skladieb.
Album otvára intro Krajina/ Die Landschaft. Tvorí ho len hovorené slovo, ale hlas rozprávača vás priam pohltí. Hneď nato príde prvá skladba Bílý Samum. V booklete k nej nájdete aj prológ. Pieseň odkazuje na rovnomennú poviedku šumavského spisovateľa Karla Klostermanna zaznamenávajúcu tragickú udalosť, pri ktorej zamrzlo počas snehovej búrky dvadsaťšesť detí. Zrozumiteľne prednášaný text podfarbený rytmickými riffmi a vydarenou basovou linkou dodávajú tejto skladbe osobité čaro. Rovnako zrozumiteľný spev, skvelé vyhrávky a basu harmonicky sa prispôsobujúcu gitarovým riffom nájdete aj v Nikoho pán, nikoho sluha.
Podobne nápadité melodické a energické sú aj gitary v Trampus – o samotě a smrti v odlehelých končinách. Navyše tu ale poslucháča očarí melodický spev podfarbený veľmi vydareným inštrumentálnym materiálom. Tejto piesni predchádza V dnešní zbahnělé době… / In der heutigen versumpften Zeit…, kde opäť hovorené slovo prednáša hlas z úvodu albumu.
Černou nocí míhá se červený stín, Odkouzlení hvozdu Hercynského a Válečná běsnění připravující krajinu šumavskou o její syny a uvádějící v svár místní lid sú o čosi viac popretkávané blackmetalovými nuansami a hlavne gotickou tajomnosťou. Ale gitary si aj tu zachovávajú neodolateľnú melodickosť. Až skladbu Todesmarsch môžeme preto označiť za najponurejšiu a najtemnejšiu z celého albumu.
Za zmienku stojí určite ešte dvojica veľmi zaujímavých skladieb Bludné ohňe na stráních Hirschensteinských a Totenbretter. Prvú menovanú otvára zvuk kontrabasu sprevádzaný zvukom xylofónu. Detské hlasy tu polospievajú strašidelnú a mierne morbídnu riekanku. V pozadí znejú rôzne atmosférické zvuky, vysoké vokály či jemný organový zvuk, čo robí skladbu ešte napätejšou. Totenbretter začína rozprávaním zúfalej babičky, ktoré vystrieda nekompromisný text recitovaný v nemčine. Ďalej skladba pokračuje opäť v češtine s melodickými refrénmi. Kvalitný inštrumentálny podklad je už samozrejmosťou.
Gabreta Aeterna je jednou z tých nahrávok, ktoré majú potenciál zaujať milovníkov black metalu, gotického rocku i heavy metalu. Svojou rôznorodosťou sa tento album javí ako nekonečná studňa melodických, harmonických a inštrumentálnych nápadov. No zároveň je to dielo zvukovo nečakane kompaktné a koncepčne neuveriteľne prepracované. Každému odporúčam nájsť si aspoň raz čas čítať si v booklete popri počúvaní albumu. Pre mňa je Gabreta Aeterna určite najsilenejší album českej metalovej scény za minulý rok.
HODNOTENIE
