Na sklonku minulého roka sa mi v schránke ocitlo CD tuzemskej formácie menom ČERNOKVET. Hudobný projekt pozostávajúci z dvoch hlavných protagonistov Mateja Valisku (Ravenclaw, The Keypers Sons) a Mareka Kudzbela (The Gang) s rovnomenným debutovým albumom sa neohrozene uchádza o miesto na domácej scéne. Keď sa spoja talentované persóny, výsledok môže byť v skutku zaujímavý.
Pravdupovediac, nevedel som, čo mám očakávať. Obaja hrdinovia tejto platne sú schopní skladatelia a bol som zvedavý na to, ako táto kombinácie bude fungovať. Miestami som bol príjemne prekvapený a miestami rozčarovaný.
Album sa nesie v pozitívnej nálade prevažne v klasickom rockovom až hardrockovom hudobnom štýle so slovenskými textami. Jednoduchý, ale za to funkčný obal vlastne dokonale definuje lyrickú stránku. Celé je to zastrešené produkciou, o ktorú sa postaral známy hudobník a producent Juraj Kupec, ktorý nahral na album gitary a klávesy.
Album otvára vzdušná a svižná skladba s názvom Svetlo. Okamžite som zacítil vo vzduchu Deep Purple a v tomto momente som bol naozaj príjemne prekvapený. Nečakal som tak funkčnú a zároveň chytľavú skladbu. Tu sa naozaj refrén vydaril a úvodná pecka splnila svoju úlohu.
Väčšina skladieb je naozaj dobrá a je vidno, že skladateľsky sú chalani na dosť vysokej úrovni. Chytľavé refrény s primeranou dávkou rockovej melodiky dominujú v každej skladbe. Závan Pink Floyd, Aerosmith a dovolím si tvrdiť, že miestami tu cítiť aj Prúdy.
Okrem úvodného songu musím vyzdvihnúť aj ďalších pár skladieb. Ako V Nebi, ktorá mi po hudobnej stránke náramne zarezala, a Neľutujem, kde Matej podáva fenomenálny spevácky výkon. Nebavíme sa tu, samozrejme, o žiadnych amatéroch a preto som aj očakával nadštandardné momenty. Naozaj klobúk dole. Je vidno, že spolupráca je funkčná s kvalitným výsledkom. Určite ešte spomeniem skladbu Kozmonaut, z ktorej paradoxne cítim 90. roky a pritom nijako nevyčnieva z nálady albumu.
Všetko by bolo super, ale je tu aj druhá strana. Nie všetky kompozície mi sadli a niektoré mi prišli vyložene zbytočné. Posledná inštrumentálna skladba je úplný „filler“ a album by si poradil aj bez nej. Dramaturgickú facku som dostal hneď po úvodnej pecke. Druhou skladbou je totiž čistokrvná balada a ako sa album skvelo rozbehol, tak sa aj zabrzdil.
Väčšina kapiel sa s textami v materinčine dostáva do dosť riskantnej polohy. Tu sú texty naozaj kvalitne napísané. Nevadí mi ani fakt, že nie až tak dokonale klapnú na prvú šupu. Každý je niečím zaujímavý a funguje samostatne, ale aj v širšom celku. Témou albumu je láska dvoch ľudí (alebo láska vo všeobecnosti) a ja oceňujem, že album sa toho z väčšej časti drží. Pôsobí tak konzistentne a kompaktne. Miestami je tam toľko romantiky, že mi po niekoľkých posluchoch začalo byť fakt sladko až za ušami.
Je nutné poznamenať, že zvuk je naozaj klasický a v podstate sedí k nálade a atmosfére. Ten feeling vynikne oveľa viac v trochu zahmlenej autentickej jednoduchej produkcii ako v priezračnej a kryštálovo čistej, ktorá by pôsobila umelo. Maličkým problémom je iba rytmický bubon, ktorý sa mi u väčšiny skladieb tak trocha strácal.
Černokvet je pozitívne ladený klasický rock, ktorý nemusí nutne spraviť dieru do sveta, ale je poctivý a úprimný. Album je natoľko pestrý, že si tam určite každý nájde to svoje.
HODNOTENIE
