Nedá sa mi nebyť osobný pri písaní recenzie na album jedného z mojich najobľúbenejších spevákov vôbec. Počas puberty som pri objavovaní diskografie Black Sabbath postupne došiel k doskám, na ktorých sa podieľal TONY MARTIN. Albumy Headless Cross a Tyr mi prirástli k srdcu a začal som objavovať aj jeho nemenej kvalitné sólovky a hosťovačky v projektoch ako Empire či The Cage. Klebety o vydaní tretej sólovej dosky ešte pod názvom Book Of Shadows sa šírili internetom snáď viac ako päť rokov. A nakoniec sme sa jej predsa dočkali v roku 2022 pod názvom Thorns. Stálo čakanie za to?
Tony Martin na staré kolená prekvapil, a to v dobrom. Thorns totiž nie je žiadne dedkovské spomínanie na najlepšie časy, ale svieži mix sabatovského heavy/doomu dochutený panterovskou tvrdosťou. Hneď úvod As The World Burns prekvapí mocnými riffmi z pera málo známeho Scotta McClellana a hromovou rytmikou, nad ktorými sa klenie sťa Hora Osudu vypätý vokál Tonyho Martina. Zub času sa na jeho hlase snáď vôbec nepodpísal, znie rovnako presvedčivo ako na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Taký nášup som veru nečakal.
Black Widow Angel pokračuje vo veľmi svižnom tempe, riffy drtia všetko naokolo a Martin spieva s takou vervou, že nemám slov. Pieseň navyše chutne dopĺňa krátke basové sólo Magnusa Rósena (ex-Hammerfall), dlhoročného spolupracovníka Tonyho Martina. Jeden z vrcholov albumu sa ukrýva v melodramatickej Book Of Shadows so skvostným refrénom a príjemným akustickým gitarovým sólom. Nesie sa v duchu najlepších tradícií výpravných heavydoomových piesní ako Headless Cross či Tyr. Presne táto poloha Martinovi veľmi sedí.
Po natlakovanom úvode prichádza mierne spomalenie s potemnelým country-blues Crying Wolf. Niektorí zahraniční recenzenti na túto pieseň frflú, mne sa tam naopak páči a Martin sa svojím spevom blíži k môjmu ďalšiemu obľúbencovi Davidovi Coverdaleovi. Ďalším príjemným spestrením je Dammed By You, ktoré uvedú husličky a nesie sa v ľahkom gotickom opare. No Shame At All zase poháňajú sabatovské riffy v svižnom tempe a Martin sa blysne pekným melodickým refrénom.
A prichádza zase čas spomaliť. Nowhere You Can Fly udiera na epickú doomovú strunu a vyvoláva temných duchov sedemdesiatkových Black Sabbath. Passion Killer je mierne tuctová sabatovina s kvázi drsným skandovaným refrénom. Najmenej výrazný kúsok na albume, aj keď nejde o vyslovený prepadák. Run Like A Devil zase dvíha pomyselnú latku. Metalové riffy ženú pieseň nekompromisne vpred, Martin chrlí slová ako síru a predvádza jeden z najlepších speváckych výkonov na albume. A zase prišiel čas na zmenu tempa. Akustická gitarka poháňa potemnelý folk rock This Is Your Damnation, v ktorom si poslucháč môže užiť Martina v jeho civilnejšej polohe. Veľmi príjemné, pekne to vyvažuje napumpovaný dojem z albumu.
Záverečnou bodkou je epická doomovina okorenená gotikou Thorns. Akustický úvod s dramatickým vokálom Martina sa po chvíli zlomí v plíživú sa metalovú zlobu, ktorej tróni Martinov epický tenor dopĺňaný spevom Pamely Mooreovej, známej spoluprácou s Queensryche. A zazvonil zvonec, a tretej sólovky je koniec.
Tony Martin fanúšikom epického heavy metalu a doomu nachystal vynikajúci album, na ktorý sa rozhodne oplatilo počkať. Má v sebe stále tú silu, ktorou ma očaril počas dospievania. Možno ešte dôležitejšie je, že na rozdiel od niektorých iných veľkých hlasov ako Jorn Lande, Jeff Scott Soto či Ronnie Romero je aj mimoriadne schopný skladateľ. Thorns je album pestrý, vyzretý, vyvážený. Nadväzuje na jeho sabatovské korene, ktoré vhodne spestruje akustickými vsuvkami a panterovskými riffmi. Tak snáď to nie je posledný sólový počin legendárneho britského vokalistu a že sa dočkáme ešte ďalšieho podobne vydareného albumu z jeho pera.
HODNOTENIE
