Už je to osem rokov, odkedy talentovaný slovenský hudobník Johny Stefeček založil svoj alternatívne rockový projekt POETRY IN TELEGRAMS. Ten v roku 2014 debutoval s EP Songs For Desperate Lovers, po ktorom postupne prišli ďalšie. Tri roky od vydania štvrtého I, Koheleth prišiel Johny s novinkou Trivial Optical Tricks.
Ako pri predošlých počinoch, aj tentoraz ide o EP. Nájdete na ňom štyri nové skladby a ako to už u Johnyho býva dobrý zvykom, aj zaujímavých hudobných hostí. Výber padol na bubeníka Gila Sharonea (ex-Marilyn Manson, ex-The Dillinger Escape Plan) a na saxofonistu Jørgena Munkebyho (Shining, ex-Jaga Jazzist).
Poetry In Telegrams ešte pred vydaním EP vydali ochutnávku v podobe videoklipu k skladbe Boiling Alive. V deň vydania svojho mini albumu, ktorý pripadol na 19. novembra, vypustili do sveta v audiovizuálnej podobe aj pieseň Something/Anything. Je to prvé lyric video v histórii tohto projektu.
Prvý spomenutý singel Boiling Alive poslucháča zláka predovšetkým nepredvídateľnou melodikou. Vždy, keď už mozog predpokladá nejaké harmonické uvoľnenie, Johny uštedrí uchu ranu v podobe ďalšieho vybočenia z tóniny. Ďalším plusom tejto piesne je pútavá gitara, ktorá pekne zapadá do ťažkého tempa. V takom sa nesie aj skladba The Crowds, ktorá je ešte o čosi ponurejšia. Zaujal ma v nej vydarený grungeový zvuk a šantiace bicie v závere. Na konci tejto piesne sa Gil Sharone predviedol určite najviac.
Druhá zmienená Something/Anything je na albume zaradená pod číslom jeden. Jej prvé sekundy ma, priznám sa, celkom prekvapili. Na chvíľu som zaváhal, či Johny nepričuchol k čaru doom metalu. Ale žiadna vážna zmena žánru sa nekonala. Zádumčivý úvod sa nečakane preklopil do rytmickej rockovej témy s priamočiarou melodickou linkou.
Podobne ma na chvíľu zmiatla aj posledná In The Arena. Tu moja metalová duša očakávala po napätom úvode nejaké blackmetalové šialenstvo. Ale Johny opäť (ne)sklamal. Temná atmosféra sa tým najnečakanejším spôsobom zlomila do najnežnejšieho gitarového zvuku, aký na albume nájdete. Napätejšie slohy s hutným riffom gradujú do rozliatych refrénov. Táto pieseň je plná obrovských kontrastov, ktoré skladateľ medzi sebou prepojil s neuveriteľnou ľahkosťou a samozrejmosťou. Z celého EP ma oslovila najviac. Najdlhšiu skladbu korunuje fenomenálne saxofónové sólo Jørgena Munkebyho.
Novinka Trivial Optical Tricks v mojich ušiach síce neprekonala Johnyho dielo I, Koheleth, ale napriek tomu ma zaujala mnohým. Výborné gitarové party, kvalitný spev, prepracované aranžmány a hviezdni hostia – to všetko je u Poetry In Telegrams už samozrejmosťou. Johny pridal ešte výraznejšie kontrasty a mám pocit, že aj podstatne grungeovejší zvuk. Po sčítaní všetkých premenných môžeme s čistým svedomím prehlásiť, že Poetry In Telegrams do svojej diskografie pridali ďalšie veľmi vydarené EP.
HODNOTENIE
