Je až neuveriteľné, že od vydania albumu Besnota už prešlo tri a pol roka. Uvedomil som si to vlastne až vtedy, keď bratislavskí thrashoví zbojníci CATASTROFY vypustili do sveta prvé informácie o pripravovanom albume. Na tento počin určite netrpezlivo čakalo mnoho fanúšikov obľúbenej formácie. A dočkali sa. Tretia štúdiová doska kapely Catastrofy nesúca názov Taký je život vychádza v stajni Support Underground 3. decembra. No hneď na začiatku musím povedať, že tento album Catastrofy je iný ako predošlé. A nielen preto, že vás na novinke neprepadnú zbojníci.
Keďže je album v slovenčine a Boris má veľmi výraznú farbu hlasu, prvé vám do uší udrú texty. Preto by som ho pomyselne rozdelil na dve časti práve na ich základe. Do prvej sa dajú zaradiť piesne Pod pieskovým kopcom a Vojak v poli. Obe fanúšikovia kapely už mohli počuť pred samotným vydaním albumu, pretože Pod pieskovým kopcom bola druhým zverejneným singlom a Vojak v poli zažil premiéru na dvojici novembrových koncertov v košickom Collosseu. Cez tieto skladby sa poslucháč môže dostať kapele, ale hlavne Borisovi, až pod kožu. Hlavne v Pod pieskovým kopcom opisuje svoj život, vznik a vývoj kapely.
Treba tiež spomenúť, že táto pieseň je vďaka svojmu aranžmánu dokonalým koncertným otvárakom. Gitary v stereu postupne spolu s bicími vygradujú do naliehavých slôh. Prekvapivé sú refrény, podstatne melodickejšie, než sme doteraz boli u kapely zvyknutí a do celkového konceptu piesne krásne zapadne aj Hrdlorezova záverečná koloratúra. Inštrumentálnym vrcholom je však určite sólo na ústnej harmonike.
Vojak v poli opäť textovo pôsobí ako spoveď a rovnako ako predošlá sa dá označiť za jednu z tých melodickejších. Inštrumentálne má na albume podstatne väčší šmrnc, než tomu bolo naživo. V čistom zvuku nahrávky totiž dokonale vynikli naliehavé bicie a hlavne prepracované gitarové party. Kapela tu predviedla, že je doma aj v miernejšom tempe a nemá potrebu nič maskovať závratnou rýchlosťou.
Aj ostatné skladby možno vychádzajú z osobných skúseností Borisa či iných členov, ale aj tak by som ich zlúčil v inej kategórii. Sú to totiž piesne, ktoré nastavujú zrkadlo dobe. Priamo a bez servítky, tak ako je to u Catastrofy zvykom. Jedným rozdielom je, že tentoraz svoj prejav neobalili do zbojníckych metafor, ale napľuli svetu do tváre priamo.
Z melodickejších kúskov nám ešte ostal prvý zverejnený singel Taký je život, Echo v raji a Výchova strachom. Samozrejme, melodickejšie na pomery týchto našich thrashmetalistov. V titulnej, svojsky motivačnej piesni si užite gitarovú virtuozitu Mastifilntu Beňa a Hrajruky Jana podfarbenú divokými bicími Kostilama Romana. Vydaril sa aj moderne znejúci break, ktorý sa preklenie do priam tanečnej pasáže s výraznou plechovou basou. Tu tlieskame Miesiželezovi Mifovi.
Vydarené sólo, trefný text a skvelé bicie, to je Výchova strachom. Echo v raji nám pripomenie Borisovu záľubu v ľudových nástrojoch. Fujaru, píšťalky a dokonca aj drumbľu vymenili za gajdy z originálu v úvode sprevádzanom tak trochu krčmovým kapelným unisonom. To náhle vystrieda muzika s výrazne punkovým nádychom. Tak, ako sa to na Davovú Psychózu patrí.
Na albume nechýbajú, samozrejme, ani primárne živočíšne thrashmetalové kúsky. Prasknuté čelné, nízky plat síce prvé minúty klame melodickým gitarovým tandemom, ale potom sa preklopí do najagresívnejšej a najtvrdšej skladby na albume. Jednoducho povedané, jej nasranosť dokonale korešponduje s textom. Rovnako aj Gdo si ty je jednou zo série skladieb podstatne divokejších než materiál na predošlom albume. Ale vypichnúť by som chcel predovšetkým pútavé harmonické postupy gitár v refréne. Najaktuálnejšia textom a v najväčšej miere ozvláštnená Borisovým očarujúcim falzetom je Soroš a pičoviny, kde navyše pobaví (pri dôkladnejšom zamyslení zarmúti) hovorené intro.
Lockdown muzikantská múza nedodržiava. Catastrofy na novinke Taký je život totiž prekročili hranice stanovené prvými dvoma doskami na kilometre ďaleko. V prvom rade treba povedať, že si celý album nahrali, zmixovali a zmastrovali sami. A zvuk má doska teda bezchybný. Ku tomu pridajte zaujímavejšie aranžmány, album na všetkých frontoch inštrumentálne oveľa prepracovanejší a napokon Borisa v speváckych polohách, v akých sa doteraz nepredviedol. A treba uznať, že mu naozaj sedia. Deväť bodov udeľujem len preto, že vďaka novinke vidím veľký potenciál ďalšieho posunu.
Chalani hovoria, že ak vám zachýbajú zbojníci, máte za nimi prísť na koncert. Aj napriek tomu ale všetci veríme, že Kazimíra (a jeho príbehy) ešte Catastrofy nadobro nezavesili na hák. Ale zbojnícky chlebík na klinec ešte nezavesili určite. Len preto, že tentoraz povedali veci narovinu a nie ústami fiktívnych hrdinov? A preto, že nás nechali nazrieť ešte viac pod povrch? Veď to chce ešte väčšieho zbojníckeho ducha (alebo ľudovo povedané gule). Tak rovnako ako aj doteraz: „Bohu dušu a nám cukríky!“
HODNOTENIE
