Formácia AUTUMN NOSTALIGE vznikla v roku 2010 na troskách svojho ambientného predchodcu Fekete Erdő. Za týmto post-blackmetalovým sólovým projektom stojí Šamorínčan Almásy Gergely. Ten si dal s debutom celkom na čas. Na dlhohrajúcu dosku sme čakali desať rokov. No oplatilo sa. S prvotinou Esse Est Percipi narobil poriadny prievan na Slovensku aj v zahraničí. A ukázalo sa, že takáto motivácia má asi dobrý vplyv na kopnutie múzy. Tvorivý proces totiž tentoraz prebehol podstatne rýchlejšie a druhý zárez do diskografie prišiel na rad už 29. októbra tohto roku.
„Ataraxia je ideovým pokračovaním debutu, hoci sa snaží nastolené filozofické a metafyzické problémy interpretovať z iných hľadísk,“ hovorí o novinke, ktorá sa opäť najviac približuje k atmosférickému post-black metalu, Almásy. Zároveň jedným dychom dodáva, že sa tento rok rady kapely rozšírili o nového člena. Je ním bubeník József Nagy.
Album Ataraxia doposiaľ vyšiel okrem digitálnej podoby na CD a v limitovanej edícii aj na kazetách. Na vinyly si budú ale fanúšikovia musieť počkať minimálne do druhej polky roku 2022.
Krátke inštrumentálne intro Bevezető plynule prechádza do skladby Alámerülés, kde sa hudobný materiál o čosi zmení. Priestoru značne ubudne a zvuk je oveľa konkrétnejší. Tento fenomén, ktorý som si na debute nevšimol ani raz a teraz mi celkom udrel do uší, sa však aj na Ataraxii objavuje iba zriedka.
V nadväznosti na Alámerülés pokračuje v podobne rezkom tempe s príjemne rytmickými bicími aj Memento Vivere. Tu sa už ale opäť objavujú široké atmosférické zvuky gitár. Približne v strede sa objaví pomalá kontrastná časť bez rytmických gitár, ktorá začne síce postupne gradovať, ale nečakane úplne stíchne. Preklopí sa do sóla akustickej gitary, ktorým skladba skončí. Je až nepochopiteľné, ako pri takýchto náhlych hudobných zvratoch dokázal autor s neuveriteľnou ľahkosťou vystavať aranžmán tak, aby nepôsobil lacno a silene.
So štvorkou The Abyss Of Realization sa na scénu vracia nádych ezoterických harmónií dokonale kontrastujúcich s blackmetalovým vokálom a tiež poetické anglické názvy skladieb (ktoré sú, samozrejme, naďalej spievané v maďarčine). V tejto piesni ma navyše zaujala melodika sólovej gitary, ktorá je oveľa živšia a tónovo hustejšia než v iných skladbách.
Relatívne krátka atmosférická inštrumentálka The Dark Night Of The Soul s jemným a tajomným úvodom síce pomaly naberá na hutnosti, ale neobjavujú sa v nej ani rytmické gitary, ani bicie. Len čoraz širší zvuk ústiaci v titulnej skladbe Ataraxia. Tu sa priamočiary rytmus pridáva už od samého úvodu. Opäť jedna vydarená pieseň so skvelou atmosférou. Jediné, čo mi tu trochu prekáža, je sólová gitara dookola poskakujúca na pár tónoch. Tento part znie trochu školáčky a pre moje uši to bola tak trochu zbytočná výplň v inak veľmi kvalitnej skladbe.
Album uzatvára trojminútové outro Shadow Of Summer Trees. Opäť žiadne rytmické gitary, spev ani bicie. Len hlboký držaný tón, nad ktorým sa doširoka rozlieva pomaličky utíchajúca harmónia. Bodka ako sa patrí.
Autumn Nostalgie po roku dokázali, že latku ktorú nasadili, nemienia podliezať ani náhodou. Každý, kto počul Esse Est Percipi, určite čakal od Ataraxie presne to, čo ponúkla. Mnoho kvalitného materiálu, nápadité aranžmány, priezračné harmónie a surový vokál. Atmosférický post-metal v tej najnablýskanejšej podobe.
HODNOTENIE
