Tento rok izraelská kapela ORPHANED LAND slávi tridsať rokov od svojho vzniku. K nám toto výročie mali prísť osláviť ešte o niečo skôr, než prišlo oficiálne, teda minulý rok. Lenže aj v tomto prípade platilo človek mieni, pandémia mení, a tak sa ich koncert u nás presúval na rok 2021. A ako takmer všetko, opäť muselo dôjsť ku zmene dátumu.
Nakoniec sa teda tejto výbornej orientálnej skupiny dočkáme až 29. marca 2022 a o deň skôr vystúpia v Prahe. Ako support sa predstavia skupiny Dead Venus a Ring Of Gyges.
Orphaned Land vznikli v roku 1991, ale ešte ako Ressurection. Na Orphaned Land sa premenovali asi po roku fungovania. Inšpirovali sa naň sklabou רוחות מלחמה , čo v hebrejčine znamená Vetry vojny (Winds Of War) od izraelského speváka Yehudu Polikera.
Do dnešného dňa sú v zostave dvaja členovia zo zakladajúcich, a to spevák Kobi Fahri a basgitarista Uri Zelcha. Kobi a Uri sú zároveň i vekovo najstaršími členmi. Ostatné pozície prešli zmenami. Aktuálne zvyšok skupiny tvoria bubeník Matan Shmuely, rytmický gitarista (ale aj hráč na piáno, bouzouki, saz, oud a xylofón) Chen Balbus a hlavný gitarista (ktorý taktiež hrá aj na bouzouki) Idan Amsalem.
V roku 1997 si kapela dala pauzu vo fungovaní. Nespôsobili to problémy vo vnútri skupiny ani nič podobné, ale museli sa vyrovnávať s tvrdou realitou vo svojej domovskej krajine v Izraeli. Po niekoľkých rokoch mlčania sa však rozhodli opäť dať svetu o sebe vedieť.
Ďalšiu etapu fungovania započali tromi koncertmi pod mottom The Calm Before The Flood, teda Ticho pred potopou. Prvá šou zo šnúry sa uskutočnila v tureckom Istanbule v roku 2001, druhá z Tel Avive v roku 2002 a poslednou bol akustický set, ktorý nahrali a zahrnuli na bonusovom CD o piatich skladbách ako prídavok k albumu Mabool.
Spomínaný koncert v Istanbude v roku 2001 bol prvým, ktorý skupina odohrala v zámorí. Odvtedy už hrali vo viac než štyridsiatich piatich štátoch sveta a vyslúžili si titul priekopníkov orientálneho metalu.
Mabool bol prvým albumom, ktorý vydali po prestávke. Vyšiel 23. februára 2004 a celý jeho názov znel Mabool: The Story Of The Three Sons Of Seven. Išlo v poradí o tretiu štúdiovú nahrávku skupiny. Zaujímavosťou je, že existujú dve verzie. V bežnej praxi bývajú grafiky obalov vinylov zhodné s CD verziami, avšak nie v tomto prípade. Pri Mabool majú Orphaned Land rozličnú grafiku pri CD a pri LP.
Nasledovník Mabool, a to The Never Ending Way of ORwarriOR, je zaujímavý aj svojím názvom. Nahrávka vyšla 25. januára 2010. ORwarriOR nie je žiadna chybne napísané slovo bojovník v angličtine, teda warrior. Jeho významom je bojovník svetla alebo bojovník temnoty reprezentujúci konceptuálneho hrdinu bitky medzi svetlom a temnotou. Výnimočnosť obalu tohto albumu spočíva v tom, že neobsahuje digitálne manipulované obrázky, ale namiesto toho sa na ňom nájdete zákazkovú kaligrafiu v arabčine a hebrejčine.
V roku 2011 kapela vystúpila na francúzskom festivale Hellfest, kde sa odohrala ďalšia výnimočná udalosť. Na podnet dvadsaťdvaročnej libanonskej brušnej tanečnice Johanny Fakhry spoločne na pódiu povzdvihli vedľa seba vlajky Izraela a Libanonu. Pokiaľ ste aspoň trochu znalí situácie v Izraeli, v Libanone a okolitých krajinách, potom viete, že si tanečnica takýmto spôsobom spôsobila veľké problémy. Niekoľkokrát sa jej potom vyhržali smrťou a bojí sa vrátiť do Libanonu. O tejto udalosti sa spevák Kobi Fahri zmienil aj v rokumente o Orphaned Land z roku 2018: ,,V roku 2011 sme hrali na festivale Hellfest vo Francúzsku a kontaktovala ma libanonská brušná tanečnica, ktorá chcela, aby sme na pódiu mávali vlajkami Izraela a Libanonu. Povedal som jej – Počúvaj, je to super nápad. Pre nás je to skvelé, dostali by sme za to veľa pozitívnych ohlasov, ale neviem, ako by si dopadla ty. Môže ťa to ohroziť. Povedala iba toľko, aby sme doniesli našu vlajku a urobme to. Urobili sme to a potom mala v Libanone kvôli tomu veľa problémov. Myslím, že sa nemohla vrátiť do Libanonu a hľadali ju v dome jej babky.“
Orphaned Land sú tak trochu rebeli. V dokumente z roku 2018 Kobi Fahri opisuje skupinu: ,,Máme toho veľa čo kritizovať na náboženstvách a máme toho veľa čo kritizovať na politikoch. Orphaned Land je v podstate protestná kapela. Mnoho našich odkazov sú protesty. Fakt, že spájame ľudí, spôsobil, že imidžom kapely je mierumilovnosť a spájanie, čo je vlastne aj pravda. Ale, keď si prečítate texty pesničiek, tie obsahujú veľa protestov, hnevu a tragickosti. Od začiatku, už na prvom albume Sahara, sme začali spájať prvky islamu a judaizmu. Pristupovali sme kriticky ku svätým vojnám a vojnám vedeným v mene boha, ktoré nám vždy pripadali absurdné. Toto miesto (Izrael) je popisované ako Svätá zem. A keď v nej tečie krv, kde je potom tá svätosť? Ľudia dosť silno reagujú na našu hudbu a odkaz, pretože je to aktuálne a vidia výsledky. Vidia, že nás veľa ľudí sleduje. Vidia, že spájame veľa ľudí. Vidia, že dokonca niekedy spájame aj nepriateľov.“
To sa odráža aj v textoch ich skladieb. Prostredníctvom svojho umenia sa snažia poukázať na nesprávne správanie politikov v Izraeli ako i na náboženskú situáciu. Vo svojich skladbách a videoklipoch hlásajú rovnosť náboženstiev. Napríklad vo videu na skladbu Like Orpheus, v ktorej u nich hlasovo hosťoval Hansi Kürsch z Blind Guardian, vidieť, že nezáleží na tom, akého ste náboženstva alebo rasy, na koncertoch hudba spája všetkých bez rozdielov, čo často vidno aj na koncertoch Orphaned Land.
Práve za ich mierové posolstvá a odhodlanosť, aby ich hudbu mohli aj napriek rôznym zákazom od arabskej ligy počúvať všetci ľudia v arabskom svete, v roku 2012 vznikla online petícia za ocenenie Orphaned Land Nobelovou cenou. Zatiaľ sa tak však nestalo, ale isté je, že si to nepochybne zaslúžia.
V zmienenom dokumente nemeckých tvorcov filmov Inga Schmolla a Conny Schiffbaue z roku 2018 (ktorý bol čisto o Orphaned Land a prostredníctvom výpovedí členov kapely i ich rodín sa tvorcovia snažili ľudským spôsobom priblížiť situáciu s pretrvávajúcimi konfliktami na strednom východe), odznelo od Kobiho Fahriho i niečo o tom, ako je niektorými vnímaná ich kapela: ,,Mám tu knihu, ktorú som dostal od fanúšika z Jordánska. Volá sa Satanizmus v Egypte. Je hlavne o metalistoch v arabskom svete. A v tejto knihe je časť, ktorá hovorí o metalistoch a je v nej sken skladby Orphaned Land Disciples Of The Sacred Oath, kde sme použili pár častí koránu a ja ich hovorím v arabčine. Urobili sme to s úctou. Nemal som zámer provokovať alebo na niečo poukázať. Je to seriózny text a nie niečo na zneuctenie. Ale tu sa hovorí, že polícia tento text našla v dome metalistu v Egypte a poslali ho do basy na šesť mesiacov za rúhanie sa a satanizmus.“
Obal spomínanej knihy môže pozorný divák zahliadnuť v klipe na skladbu Like Orpheus. Za toto veľmi silné video v septembri 2018 skupina vyhrala cenu Video roka (Video Of The Year) na Progressive Music Awards v Londýne. Frontman kapely Kobi Fahri vtedy na to reagoval: ,,Neviem, čo povedať. Je vzrušujúce dostať takúto pozitívnu spätnú väzbu, obzvlášť, keďže pochádzame z takého zložitého regiónu a vždy sme písali o tom. Príbeh tohto klipu je relevantný a je to niečo, čoho by si mal byť vedomý každý metalista a ja nedokážem nájsť dostatok slov, aby som poďakoval našim fanúčikom, ktorí sú nám takí oddaní a hlasovali za nás. A, samozrejme, ďakujem vám všetkým v Progu za to, že ste nominovali náš klip!“
O štyri roky skôr, v roku 2014, skupina vyhrala cenu Metal Hammeru Global Metal Band of the Year 2014, teda Svetová metalová kapela roku 2014.
Napriek tomu, že tematicky sa kapela opiera o biblické záležitosti, vzhľadom k tomu, že väčšina kapely sú ateisti alebo agnostikovia, hovoria o sebe, že ako kapela nie sú veriaci.
Hoci nikto nevie presne určiť, ako vyzeral Ježiš, ľudia vraj niekedy hovoria o vokalistovi Orphaned Land Kobim Fahrim, že on vyzerá ako Ježiš. Kobi to využíva na koncertoch, kde rád zvykne hovoriť, že hoci vyzerá ako on, rozhodne ním nie je, keďže nie je panic a je veľký hriešnik.
