Slovenka a Brit sa stretnú v Brne a založia si kapelu. Znie to ako začiatok vtipu, ale, našťastie, to vtip nie je. Je to začiatok príbehu veľmi talentovaného rockového dua CRAGGY COLLYDE, ktorého členmi sú slovenská bubeníčka Veronika a britský gitarista a spevák žijúci v Brne Craggy. Ako toto zoskupenie vzniklo, aké problémy spôsobila ich fungovaniu pandémia, prečo majú radi platne a klipy… To všetko a ešte viac nám prezradila táto sympatická dvojica muzikantov.
Slovenka a Brit sa stretnú v Brne a založia si kapelu. Môžeš nám priblížiť o čosi obšírnejšie ako a kedy Craggy Collyde vznikli?
Veronika: Prvýkrát sme sa s Craggym stretli niekedy v roku 2014, keď som ešte študovala v Brne. On sa tam v tom čase presťahoval a začal hrávať svoje pesničky po baroch s akustickou gitarou. Na jeho prvom koncerte nás zoznámil spoločný známy a zmienil sa pri tom, že hrám na bicie. V tom čase to asi pre Craggyho nebolo zaujímavé, no zapamätal si ma a po pár rokoch sa mi ozval, že by chcel nahrať album aj s bicími a elektrickou gitarou a či by som to neskúsila. Kým som bývala v Brne, chodila som na jeho koncerty pravidelne, takže si myslel, že ak mám rada jeho hudbu, mohlo by to fungovať.
Duo je na rockovej scéne veľmi ojedinelý úkaz. Avšak popri The White Stripes ste živým dôkazom toho, že to funguje. Od začiatku to bolo takto? Alebo ste hľadali aj nejakých spoluhráčov? Respektíve máte v pláne ešte niekoho do kapely prizvať?
Craggy: Čakali sme na toho správneho basáka alebo basáčku. Bolo zopár ľudí, ktorí mali záujem, ale nič z toho sa nezmaterializovalo. Nakoniec sme si povedali, že už bolo dosť čakania a začneme hrávať aj v takejto zostave, kým sa niekto nájde. Funguje nám to, ale rozšírenie našich radov stále zvažujeme.
V roku 2018 ste vydali singel Sorry Now a tento rok vám vyšlo pomerne úspešné EP Wrapped Up In Ribbons. Ako vaše nahrávky s odstupom času hodnotíš ty?
Craggy: 10/10, A+, 5 stars.
Veronika: Chceli sme ich urobiť najlepšie ako je to možné a to sa nám dúfam aj podarilo.
Singel vyšiel na sedmičkovom vinyle a EP na desiatkovom. Prečo ste sa rozhodli vsadiť práve na formát platne?
Craggy: Platne sú jednoducho magické. A sú väčšie než CD. Počúvať hudbu online je v poriadku, nie každý má doma gramofón, ale nič nemôže nahradiť ten pocit, keď máš v rukách platňu a pustíš si ju.
K predchádzajúcej tvorbe sa vrátiť neplánujete? (I Don‘t Want to be You) When it Rains a A Swift Half vyšli len digitálne. Nedožadujú sa fanúšikovia ich fyzickej podoby?
Craggy: Nikdy nehovor nikdy. Momentálne to v pláne nemáme, iba ak by sa našla nahrávacia spoločnosť s kopou peňazí, ktorá by to zafinancovala. Radšej než naspäť sa pozeráme dopredu.
A kedy sa dočkáme dvanástky? Pracujete už na dlhohrajúcom debute?
Craggy: Určite ju chystáme, pomaly dávame dohromady nápady.
Veronika: Ako som hovorila na začiatku, Craggy ma vlastne v počiatku volal na nahrávanie albumu. Nakoniec sme sa rozhodli začať singlom, pokračovať EP-čkom… Pesničky na album máme už od začiatku, ale ešte to chce nejaký čas.
V talóne máte množstvo klipov. Je pre vás dôležite natáčať klipy k vašim skladbám? Prečo?
Craggy: Žijeme vo vizuálnej dobe. Videá sú niečím navyše, s čím môžeme experimentovať. Tvorbe videí sa venujeme rovnako starostlivo ako hudbe, hoci čo sa týka videa, tak sme iba na amatérskej úrovni. Je to jednoducho ďalšia forma umenia, s ktorou sa môžeme hrať. Koniec-koncov je ale hudba aj tak tým, na čom skutočne záleží. Videá sú iba ďalšou vrstvou.
Podľa čoho vyberáte skladby, ku ktorým natočíte klip?
Craggy: Keď máme nejaký nápad, tak sa ho chytíme. Niektoré pesničky si to vyslovene pýtajú.
Veronika: Je ale pravda, že videá sú viac Craggyho doménou, čo sa týka samotných nápadov aj realizácie, od natáčania až po strih.
Aké bolo natáčanie vášho najnovšieho videa k In The Shade Of The Wild Oak Tree? Kde ste natáčali a aké máš zážitky z tohto nakrúcania?
Craggy: Iba jedno slovo – komáre.
Veronika: Natáčali sme ho na Záhorí v Malých Karpatoch. Výberu tej lokality predchádzal prieskum a keď sme videli toto miesto, bolo nám jasné, že je to ono. Natáčalo sa cez leto, keď sú dni dlhé a noci krátke a keďže sme potrebovali dobré svetlo, vyžadovalo si to skoré ranné vstávanie – vstávali sme dokonca pred štvrtou ráno. Ráno bolo zima a večer nás zase neskutočne otravovali komáre, ale zvládli sme to a myslím, že sme si to aj celkom užili.
Po vydaní posledného EP ste sa slušne rozbehli aj koncertne. Potom ale všetko stopla pandémia. Koľko koncertov ste museli zrušiť alebo preložiť?
Craggy: Zrušilo sa veľa koncertov, ale, našťastie, sme na jeseň stihli ešte krst nášho EP v Brne. Je ťažké mať kapelu a nehrať koncerty. Niektorí ľudia sú zvyknutí sedieť doma a prezentovať sa aj tak, no my chceme ísť von a cestovať.
Veronika: Ten krst sme stihli len tak-tak. Na ďalší týždeň sa potom opäť zatvorili hranice s Českom. Je to pre nás celkom problematická situácia. Nielen, že nemôžeme hrať koncerty, ale ani skúšať, keďže každý z nás žije v inej krajine. O to viac sa ale tešíme na to, keď sa opäť otvoria hranice a bude sa môcť hrať.
Neuvažovali ste o koncertoch cez stream?
Craggy: Pre niekoho to možno funguje. Ja nie som proti. Ale neviem sa motivovať k tomu, aby som niečo také urobil. Vôbec to pre mňa nie je zaujímavé.
Veronika: Craggy počas prvej vlny urobil zopár videí z obývačky s akustickou gitarou, ktoré potom nazdieľal. Ako som ale spomenula, spoločný stream by ani nebol možný, keďže je medzi nami hranica.
Aké plány máte na rok 2021?
Craggy: Dúfame, že hlavne koncerty! Na rok 2021 máme viac nápadov, ale o tom viac až neskôr!
A čo by ste odkázali fanúšikom?
Veronika: Že sa tešíme, keď sa budeme môcť znovu stretávať v baroch a na koncertoch.
