Prečo si PURNAMA zvolila svoje exotické meno? Čo víťazi Spark Fresh Blood 2019 chystajú pre svojich fanúšikov a ako ich ovplyvnila koronavírusová kríza? A hlavne, ako sa z verného fanúšika metalovej kapely stane jej pravá ruka? O tom všetkom nám ochotne porozprával Michal „Hellboy“ Šedivý, manažér turnovskej blackened deathmetalovej formácie Purnama.
Začnime jedným z najčerstvejších úspechov kapely Purnama. Ako vnímaš výhru kapely v Spark Fresh Blood 2019?
Popravde, nečakali sme to. Do súťaže sme sa prihlásili preto, že bola príležitosť. Ako mnoho iných kapiel. Povedali sme, že do toho pôjdeme, nech to dopadne akokoľvek. Hlavne sme v tom videli ďalšiu príležitosť zahrať si v Brne, kam sa radi vraciame. Všetky kapely, ktoré sa dostali do finále, boli vlastne víťazi. Dostať sa z päťsto kapiel medzi tri je veľký úspech. Všetci do toho dali všetko, čo vedeli. Ale áno, veľmi nás to potešilo. Za to víťazstvo môžeme poďakovať našim fanúšikom, ktorí nás po celú dobu podporovali a dostali nás tam.
Stihla táto výhra už nejako ovplyvniť fungovanie kapely? Či už pozitívne alebo negatívne?
Ovplyvnila. V určitom zmysle áno. Nakoplo to chalanov ešte viac na sebe makať, pretože táto výhra bola dôkazom toho, že sa oplatilo drieť a ani trochu nepoľaviť. Naši fanúšikovia – Válečníci – sú naším motorom, ktorý nás ženie vpred.
Koncom januára vydala kapela druhý štúdiový album Flame Of Rebellion. Aké sú doposiaľ ohlasy fanúšikov a recenzentov?
Tak od fanúšikov sú reakcie skvelé. Sme, samozrejme, veľmi radi, že sa im album páči. Čo sa týka recenzentov, až na pár výnimiek sú recenzie skvelé. Vážime si každý názor aj negatívny. Musíme vedieť prijať aj také veci. A uvedomujeme si, že je stále čo zdokonaľovať. A my na sebe pracovať chceme.
Nedávno vyšiel aj vydarený videoklip. Máte v pláne natočiť ďalšie klipy k novej doske?
Som rád, že sa ti videoklip páčil. Tie podmienky boli priam utrpením, ale výsledok stojí za to. Neviem, čo na to ostatní v kapele. Nejako sme sa o tom nebavili. Ale podľa mňa by bol ešte aspoň jeden klip k novej doske super. No všetko záleží od financií. Rozhodne sa nebojíme do niečo zainvestovať, ale momentálna situácia tomu veľmi nepraje. Rozhodne verím, že sa to rýchlo urovná a aj ten klip bude môcť byť realitou. Uvidíme.
Stretávam sa s názormi, že oproti prvému albumu je vo vašej tvorbe počuť obrovský posun. Vidíš to tak aj ty?
Určite áno. Myslím si, že posun je tam veľký, chlapci na sebe dosť pracovali a nebáli sa aj zainvestovať. A to sa vyplatilo. Určite je tam posun, čo sa týka spracovania a kvality nahrávky. Myslím si, že i po zvukovej stránke je nové CD úplne inde než Lioness. Čo sa týka samotného obalu, nebáli sme sa experimentovať a siahli sme po umelcovi menom M. Luth Slaughter z Bandungu. Ten nám nakreslil tematický obraz obalu. Jeho umenie pokrýva aj vnútro bookletu. Pridali sme tam aj fotky, ktoré predtým chýbali. Aj samotná hudba je prepracovanejšia. Texty jednotlivých skladieb dávajú väčší zmysel a nadväzujú na seba. Tento album má príbeh. Ale inak sme hudbu ako takú opäť robili srdcom, bez kalkulovania a spontánne, ako to bolo aj pri prvom albume.
Ako vnímate spolu s chalanmi z kapely časté prirovnávanie k poľským Behemoth?
Popravde si z toho nič nerobíme. Sú nám veľkým vzorom. Hlavne Jakubovi. Preto sa to v albume odráža. Ale podľa mňa má každá kapela nejaký vzor, na tom nič zlé nie je. Rozhodne ich nechceme napodobňovať. Chceme sa posúvať a ísť svojou cestou. Ale ten, kto bude chcieť, tam ten Behemoth asi vždy bude trochu počuť. S tým už nič neurobíme. Každá kapela je spočiatku ovplyvnená, ale potom si hľadá svoju cestu.
K novinke ste stihli odohrať aj niekoľko koncertov. Dva z nich aj u nás na Slovensku. Boli ste tu prvý raz? Ako sa vám tu páčilo?
Áno, pár koncertov sme ešte stihli. Čo sa týka koncertov na Slovensko, hrá sa nám tam dobre. Super fanúšikovia, skvelé kluby. Po prvý raz sme u vás neboli. Už vlani sme tam odohrali pár koncertov. Za to môžeme poďakovať kapele Nahum, ktorá nás vzala na ich Tour Within Destruction 2019 spoločne s Innersphere. Bola to skvelá skúsenosť a tešíme sa, keď sa opäť všetci stretneme a spoločne niekde zahráme. A nesmiem zabudnúť ani na skvelý festival Gothoom. Nádherná atmosféra a za to patrí veľké ďakujem Peťovi z kapely Doomas.
Vírus prekazil množstvo koncertov. Ako ovplyvnil kapelu Purnama? Zrušilo sa vám veľa vystúpení? Mrzí vás niektoré obzvlášť?
Áno, bohužiaľ, to vyzerá tak, že tento rok tie koncerty budú až na jeseň. A stále nemáme istotu, ako to všetko bude. Myslím si, že i mnoho ľudí bude mať strach niekam ísť. A druhá vec bude finančná stránka. Aj keď si to prajem inak, tento rok to nevidím ružovo. My sme, našťastie, stihli aspoň pokrstiť nové CD, odohrať koncerty v Prahe, Plzni, na Slovensku a jeden malý festival v maďarskom Debrecíne. Mnoho festivalov sa presúva na rok 2021. Tam nás možno trochu mrzí poľský festival Uwolnic Muzike a iné plánované akcie v zahraničí. Nedá sa, bohužiaľ, nič robiť. Teraz sa bude trénovať a budúci rok to tam o to viac ukážeme. Dáme tam zo seba všetko, čo v nás je. Už teraz sa veľmi tešíme.
Podarilo sa vám už niektoré koncerty preložiť na nové dátumy?
Áno, ako som už spomínal, niektoré termíny sa podarilo preložiť na jeseň tohto roku. Letné festivaly sa hromadne prekladajú na rok 2021 a, bohužiaľ, niektoré akcie sme museli úplne zrušiť. A to z dôvodu zavretia klubov, ktoré úplne ukončili činnosť. Ale pracujeme na tom, aby sme našli iné miesta a koncerty sa uskutočnili.
Má teraz kapela skúšky v nejakom špeciálnom režime?
Podľa mojich informácií, každý z chalanov skúša doma sám. Momentálne pracujú aj na novej skúšobni. Všetko bude zas o čosi profesionálnejšie. Už to chcelo zmenu. A už čoskoro začnú skúšať pekne v novom.
Viem, že chystáte dotlač prvého albumu. Kedy to bude?
Áno, máš pravdu. Chystáme sa na to a už sa na tom pracuje. Ale kedy presne to bude hotové, to neviem. Informácie zatiaľ nemám, trúfam si povedať, že koncom leta alebo na jeseň určite. Ale fanúšikov budeme o všetkom informovať s dostatočným predstihom.
Chystáte sa niektorý zo svojich albumov vydať aj na vinyle?
Túto otázku sa nás úž pýtalo veľa ľudí. Aj záujem od fanúšikov je celkom veľký. Už sme o tom premýšľali, ale pokiaľ by k tomu došlo, bolo by to v rámci nejakej kompilácie. Momentálne však určite nie. Uvidíme, čo bude v budúcnosti.
Aké ďalšie novinky môžeme najbližšie čakať od Purnamy?
Tak okrem reedície albumu Lioness, ktorú si už spomínal, jedno prekvapenie ešte chystáme. Ale to by zatiaľ malo ostať tajomstvom. Alebo vieš čo? Ja ti to prezradím. O Purname sa točil dokument už v dobe, keď sa nahrávalo nové CD. Takže sa je naozaj na čo tešiť. Sám neviem, čo tam všetko bude. Ale termín necháme už naozaj v utajení. Ten, kto nás sleduje, sa včas všetko dozvie.
Posledná vec, ktorá ma zaujíma ohľadom kapely, je jej názov. Purnama je v malajčine mesiac alebo spln. Prečo ste prebrali názov práve z takéhoto exotického jazyka?
Význam slova Purnama znamená v preklade spln. Preto obklopuje logo mesiac a lebka v ňom symbolizuje temné tajomstvá, ktoré spln skrýva. Zvolili sme si ako názov pre kapelu najsilnejšiu fázu mesiaca, pretože spln pôsobí na celú našu planétu. Hýbe morom a prírodu robí v jeho čase silnejšou. Zosilňuje emócie nás všetkých a od pradávna je spájaný s mnohými príbehmi. Už od samého začiatku chcel Jakub kapelu pomenovať po niečom, čo na nás silne pôsobí, má veľký vplyv a zároveň je to zahalené tajomstvom. Spln bol jasnou voľbou. Ale nepáčil sa nám jeho preklad do angličtiny. Jakub hľadal a našiel v indonézštine výraz Purnama. Pre jeho víziu jednoslovného názvu to bolo presne to, čo chcel.
Prejdime k tvojej osobnosti. Môžeš našim čitateľom porozprávať, ako sa z fanúšika kapely stane jej manažér?
Stalo sa to neočakávane. Keď som predtým býval na severe Čiech, teda kúsok od rodného mesta kapely Purnama, Trutnova, chodil som tam na ich koncerty. Jedného dňa som sa po vystúpení dal do reči s Jakubom Vitákom. V ten večer to asi všetko začalo. Ale nikto to netušil. Bol to nezabudnuteľný večer, kedy sme sa po pár pivách zabávali na zvyšok kapiel. Skákali sme z pódia a tak ďalej. Druhý deň sme boli samá modrina. Bohužiaľ, osud nachystal to, že som sa musel odsťahovať späť do južných Čiech, odkiaľ pochádzam. Zhruba tristo kilometrov cez celú republiku. A tým sa všetko naplno odštartovalo. Našiel som si skvelú priateľku, ktorá ma v tom všetkom podporuje a začala práca s Purnamou. Jakub mi jedného dňa niečo poslal, aby som dal vedieť o kapele svojim priateľom. Trochu ich pomôcť spropagovať. A asi som ukázal niečo viac, než zrejme očakával. A potom prišla otázka, či by som nechcel skúsiť robiť manažéra kapele Purnama. A ja som to, samozrejme, prijal. Bol to splnený sen metalového fanúšika. A aj keď nás delí tristo kilometrov, všetko funguje, ako má. Trúfam si povedať, že pri troche šťastia sa toto môže splniť každému. Teraz už tomu verím.
V poslednej dobe si sa stal aj súčasťou živých vystúpení. Aká je vlastne tvoja úloha tu?
Áno, presne tak. Som súčasťou vystúpení a vlastne úplne prvý démon na pódiu spoločne s mojou priateľkou, ktorá tiež s nami vystupuje. Prvý koncert, na ktorom Purnama začala túto pódiovú šou, bol na festivale na juhu Čiech Metalbarfeste. Potom sa to rozšírilo o ďalších dvoch. A teraz je nás oveľa viac. Všetko záleží na veľkosti pódia. Takže moja pódiová úloha je doplniť tú šou o ohne, krv, lebky v rukách… Skrátka, doplniť tam tú atmosféru. A za to všetko veľmi ďakujem. Je to pre mňa odmena za moju prácu a baví ma to. Som rád, že môžem robiť aj toto. Myslím si, že nie je veľa manažérov, ktorých by kapela až takto angažovala. A je to super pocit, zažívať tie koncerty z pohľadu kapely. Ďalší splnený sen, kedy som chcel byť aspoň chvíľu na pódiu a zažiť tú energiu od fanúšikov – Válečníkov, ako ich nazývame.
Chystáš sa nejako postupovať? Zaangažuje ťa nejako kapela nabudúce napríklad aj na samotnú nahrávku?
No určite chcem na sebe viac pracovať. Stále sa mám čo učiť a v čom zlepšovať. Napríklad v znalosti anglického jazyka. V mojom prípade je to dosť podstatná vec, ale aj napriek tomu sa mi darí veci vybaviť a nejako ma to nebrzdí. Ale niekedy si hovorím a divím sa, že mi rozumejú. Ale už som aj tak vybavil pár úspešných koncertov. Napríklad koncert s mexickou kapelou Septicem alebo tohtoročný koncert so švédskou kapelou Diabolical. Naviazal som kontakt s ich manažérom a jemu sme sa páčili. Tak snáď z toho niečo do budúcna bude. A či ma kapela zaangažuje do novej nahrávky? Super otázka… Už teraz som mal možnosť byť súčasťou videoklipu k skladbe War For Home z albumu Lioness a následne klipu Rebellion k novej doske Flame Of Rebellion. A aj keď sme pri tom trpeli, možno si videl zábery z natáčania, stálo to naozaj za to. A pôjdem do toho pokojne zas. Už sme chceli spraviť aj to, že by som sa s chalanmi na koncerte postavil k mikrofónu, ale nejako sme sa k tomu nedostali. A pokiaľ by ma chalani nejako zaangažovali do novej nahrávky, bola by to pre mňa veľká výzva a česť. Ale oni sú schopní všetkého. Tak uvidíme. Môže sa stať čokoľvek. Možno, že keď budú toto čítať, nejaký nápad vznikne.
Na českej hudobnej scéne máš menovca v kapele Neurotic Machinery. Stáva sa ti, že si vás ľudia pletú?
Pravdou je, že už sa mi to niekoľkokrát stalo. Veď aj ty si bol jedným. Zaujímalo by ma, či to vedia aj chalani z Neurotic Machinery.
A hráš vlastne na nástroj? Bol si členom nejakej kapely?
Bohužiaľ, na žiadny nástroj nehrám. Keď som bol malý chlapec, tak som hrával na flautu. Potom ma to akosi opustilo. Teraz ma štve, že som ako malý nechytil napríklad gitaru. Pritom v rodine muzikantov máme. Otec hrá na bicie. Teraz už teda nie aktíve. Mám doma elektrickú gitaru, ktorú mi požičal Jakub. Je to gitara, na ktorej zneli prvé tóny pri vzniku Purnamy. Možno sa ešte naučím. Ale keby som teda na niečo hral, určite by som si prial mať kapelu.
V takom prípade by si ale možno nemal čas na to, čo robíš teraz. Apropo, baví ťa práca manažéra? Čo všetko vlastne spadá pod túto funkciu?
Je to mnoho starostí, ale áno, baví ma to. A som rád, že som tú možnosť dostal a že je moju prácu vidieť. Je toho veľa. Zariadiť koncerty a festivaly. A aj rôzne ďalšie veci, ako zariadiť promo akcie, rozhovory, reklamy či hľadať kontakty. Keď sa dávalo dohromady turné, mal som to z väčšej časti na starosti ja. Ale úplne sám to všetko nerobím. Spolupracujem s frontmanom Jakubom. A máme okolo seba mnoho ďalších ľudí, bez ktorých by to nešlo. Je nás na to viac a chalani aspoň majú viac času sústrediť sa len na skúšky a podobne. To predtým nebolo.
Mnohé blackmetalové kapely používajú výrazné pódiové mená. Majú ich aj členovia kapely Purnama? Prípadne, keď sme sa bavili, že si ťa mýlia s menovcom, nemáš nejaké aj ty ako manažér?
Kapela žiadne prezývky oficiálne zatiaľ nepoužíva. Ale možno časom začne. Čo sa týka mňa, vyslúžil som si od Jakuba prezývku Hellboy. Keď som šiel na prvé stretnutie s kapelou už ako ich manažér, tak som sa cestou vysypal. Vypukla u mňa nejaká alergická reakcia, takže som bol červený ako Hellboy. Prvý deň som strávil v turnovskej nemocnici. Tri hodiny na infúziách a bolo po všetkom. Večer sa šlo vystupovať a prezývka Hellboy mi už zostala. Tak mi napadá, že by som to mohol začať používať aj oficiálne, keď už mám na hudobnej scéne toho menovca.
Čo by si na záver chcel odkázať našim čitateľom?
Najskôr by som chcel poďakovať za rozhovor a poďakovať fanúšikom za ich priazeň. Bez nich by sme tu neboli. Tešíme sa čoskoro na nejakej akcii. Čítajte PROROCKER a počúvajte metal!
