Rozlúčky vždy bývajú ťažké. Či už sú na chvíľu, alebo na dlhšie. Najťažšie sú, samozrejme, tie navždy. Tým ťažšie, čím máme danú osobu radšej. A čoraz častejšie sa táto situácia opakuje aj na hudobnej scéne. Naše obľúbené kapely končia kariéru. A napriek tomu, že po nich ostáva nespočetné množstvo skvelej hudby, predsa je bez nich na scéne o čosi otupnejšie.
Tento fenomén, bohužiaľ, neobchádza ani československú scénu. Piatym sólovým albumom sa nadobro so svojimi vernými lúči ikonická postava českého metalu Jiří BIGBOSS Valter. Equirhodont, BigBoss či Root. To všetko bude pravdepodobne po tomto albume skutočne minulosťou. A pokiaľ je tento umelec vašou srdcovou záležitosťou, bude pre vás počúvanie albumu Než zemřu skutočne silným zážitkom. Sám autor totiž svoje dielo prezentuje slovami: „Všichni budete plakat!“
Album je doslova životnou retrospektívou. Úvodná Zrození hladí uši akustickými gitarami. Jasné vysoké vokály sa striedajú s hlbokými zádumčivými povzdychmi. Podobná symbióza hlasov funguje vlastne vo väčšine skladieb. Atmosféra v Moje dětství narastá hlavne vďaka recitovanému textu sprevádzanému spevom. Pieseň Můj život byl… je zas vystavaná akoby na spôsob smútočného žalmu a v Per Aspera Ad Astra je text prednášaný formou naliehavého kázania.
Mnohé zo skladieb majú skutočne ponurú, smútočnú atmosféru. Prevládajú čisté zvuky a mierne tempo. Platí to napríklad pre Ztráty s pútavou harmóniou gitary a basovej gitary, Moje dětství, Zrození či Čas odejít. Na albume, samozrejme, nechýbajú ani elektrické gitary. Per Aspera Ad Astra a Na dně si aj napriek tvrdšiemu zvuku stále držia sentimentálny charakter a veľmi ponurú atmosféru.
Najviac sa harmonicky vyjasní v piesňach Dlouhá cesta vzhůru a Hudba je můj život. Tieto skladby sú skutočne energické a aj dva najpozitívnejšie znejúce kúsky z celého albumu. Aj to je pravdepodobne dôkazom toho, že hudba hrá v živote BigBossa jednu z najvýznamnejších rolí.
Na albume skutočne prevláda ponurosť, ale aj akýsi pokoj, zmierenie a vyrovnanosť, ktorý je neodškriepiteľne z BigBossovho lúčenia sa cítiť. Tento fakt inštrumentálne podčiarkujú široké, melodické gitarové sóla v piesňach Moje dětství a Ztráty, ale predovšetkým dve záverečné skladby. Zo žalmickej Můj život byl… bez hudobného sprievodu cítiť nádych tradičnej moravskej folklórnej harmónie. Čas odejít je zas so svojím symfonickým pozadím a smútočným trúbením dokonalou a aj trochu smutnou bodkou za vydareným albumom.
Deväť posledných skladieb zabalených v ponurom, smutnom obale vyšlo 4. decembra 2019 pod štítkom Metalgate. Brnianska ikona tu v štyridsiatich minútach zrekapitulovala svoj súkromný i umelecký život. BigBoss sa albumom Než zemřu rozlúčil s blízkymi, medzi ktorých ráta aj všetkých svojich fanúšikov. A bolo to vskutku silné a veľkolepé.
Či už je takéto lúčenie ľahšie alebo ťažšie než to bežné, to posúďte sami. Jedno je ale isté. Toto nie je album, ktorý dopočúvate a ihneď sa začnete venovať niečomu inému. Toto nie je album, ktorý dopočúvate a ihneď si pustíte ďalší. Toto je album, ktorý vás prinúti na chvíľu stíchnuť a zamyslieť sa.
HODNOTENIE
