Prípad českých METANOON je trochu zvláštny. Dostala sa mi do rúk ich najnovší album LegioBohemorum. Vedel som, že sú zo susedného Česka a toto pravdepodobne nie je ich prvý album. Ale keď som sa dozvedel, že je už siedmy a vydaný po jedenástich rokoch od toho predošlého, bol som šokovaný. Prvý z nich vyšiel ešte v roku 1993 a kapela mala očividne našliapnuté na sľubnú kariéru. Bohužiaľ, niekedy to nevypáli tak, ako si človek predstavuje a mnoho kapiel zostáva nedocenených. A presne to je aj tento prípad.
Na svojom siedmom albume kapela Metanoon vymenila fantasy texty za historické výňatky z českých dejín, ktoré sa sústreďujú na veľké bitky. Už samotný názov LegioBohemorum odkazuje na tisícku jazdcov, ktorí padli v bitke pri Lechu. Iniciatívne som si to vyhľadal, ale nakoniec zbytočne. Túto skutočnosť sa totiž dozviete z textu úvodnej a zároveň titulnej piesne. Ale nebojte sa. Metanoon nie je žiadna česká obdoba Sabatonu.
V spomínanej úvodnej piesni si vás kapela po pár sekundách získa nástupom zvučných ostrých gitár a rýchlych energických bicích. Ale, pravdupovediac, by som v tejto piesni zvuk flauty oželel, rovnako ako počas veľmi vydareného gitarového sóla so širokým zvukom v Legionář. V ostatných skladbách flauty svojou farbou pekne dopĺňajú powermetalový zvuk kapely. Napríklad do piesne Moravské pole, kde minútu a pol znejú predovšetkým perkusie a spev, sa flauta hodí dokonale.
Poctivý oldschoolový power metal. Neviem, či sa toto slovné spojenie používa aj s power metalom, ale naskakuje mi v hlave pri množstve skladieb. Znejú v nich mohutné spevné refrény, podporené klávesovými a gitarovými kilami, ktorým kontrujú energické bicie. Naproti tomu stoja slohy rytmické a svižné na všetkých frontoch. Platí to pre Moravské pole, Brno 1645 či dvanásťminútový bonus Valkyrie.
U českých powermetalových a heavymetalových kapiel ma často odrádza od počúvania použitie neúnosne umelých klávesových zvukov. Tento prvok moje uši doteraz neodpustili ani jednej kapele. Metanoon sú v tomto, našťastie, iní. Presvedčili ma o tom v nejednej skladbe, ale najvýraznejšie asi v baladicko-pochodovej Do světla. Zvukovo ma sklamali na tomto albume iba bicie v úvode piesne Hymna pěšáků, ktorú som si celkovo obľúbil najmenej.
Je skvelé, keď do konceptu albumu kapela zaradí vhodnú českú ľudovú pieseň Podaj mila rúčku a vkusne ju odeje do metalového šatu. Ale Hymna pěšáků znie ako cover verzia piesne od kapely Manowar. Miestami sa do melódie dokonca človeku vybavuje anglický text. Viem, že pokiaľ viacerí členovia túto kapelu obľubujú, nemuselo sa to stať vedome. Našťastie, je to len jedna skladba. Bola by škoda prísť o originálne melódie a hymnické refrény s harmonickými viachlasmi, aké nájdeme napríklad v piesni Strážci světla.
Kapela Metanoon si určite zaslúži od fanúšikov melodického metalu viac pozornosti. Ich muzika je priamočiara, ale nikdy nenudí. Kapela má na albume LegioBohemorum veľmi kvalitný zvuk, ktorý podčiarkuje vydarené skladby. Už po prvom vypočutí vám v hlave ostanú zaryté niektoré melódie a budete ich chcieť počuť zas a zas. Vo mne Metanoon našli nového fanúšika a rád si vypočujem aj ich predošlé albumy. Metanoon je ďalšou kapelou zo zložky: „Musím vidieť naživo!“
HODNOTENIE
3 komentáre
Mal som šancu ich vidieť naživo v Brne a boli super. Taký skočný heavy metal. Pokiaľ viem, tak dosť veľa hrajú na rôznych šermiarskych akciách po Česku.
Ale vieš ako no…… Keď pomysliš na českú heavy power scénu – vie sa čo je Rimortis, vie sa čo je Kreyson, vie sa čo je Citron….. Ale Metanoon – noooooo
Rovnaký osud postihol aj kapelu Čibuk z dedinky Pata. Album z roku 1994 Že som taký aký som a dnes hrajú po zábavách. Ked som prvý raz počul ich titulnú skladbu,pomýlil som si ich s Tublatankou