Českú kapelu NĀV som začal registrovať od vydania ich druhého dlhohrajúceho albumu Arcizlo. Vtedy už kapela mala slušne našliapnuté po svojej prvotine Smrtci, ktorá sa u kritiky aj fanúšikov stretla s veľmi vrúcnym prijatím. Keď kapela na konci októbra 2023 vydala u MetalGate svoju tretiu štúdiovku Trpte, vedel som, že opäť urobili obrovský krok vpred. Prvý album totiž kapela vydala len na kazete, druhý na kazete a vinyle a do tretice už k týmto dvom formátom doplnili aj CD. Toto rozhodnutie muselo byť určite podmienené dopytom, preto som bol skutočne zvedavý na kvalitu novej nahrávky, ktorá obsahuje desať kúskov.
Album otvára heslovitý pokrik: „Fear the sign of torture/ Fear the sign of messiah…“, ktorý sa každému fanúšikovi black metalu musí hneď zaryť pod kožu. Je trochu škoda, že sa tento motív v rovnakej forme vráti až na úplnom konci skladby. Možno by som ho ako fanúšik uvítal ešte jeden-dva razy aj počas jej trvania. Na túto chybičku krásy ale určite každý rýchlo zabudne, keď sa rozoznie podmanivý ženský vokál v piesni Vukojebina a akonáhle pribudne v melodickejšej forme aj mužský vokál, máme hneď adepta na najsilnejšiu skladbu albumu. Je úžasné, keď počuť v speve emócie. A tu sa nimi, veru, nešetrilo.
A s tou skladbou albumu som mal v podstate pravdu. Pre mňa už silnejší moment nenastal. Áno, ešte sa poslucháčovi v spleti nenávisti a temnoty niekoľkokrát podarí načrieť do studnice o čosi originálnejších nápadov. Spomenúť môžeme ďalšie melodickejšie spevy a hymnické pokriky vo Vanitas, Promaja a Vesmir (i keď oproti tomu, čo sme už počuli v trochu oklieštenejšej miere), ale hlavne veľmi pútavé disharmonické gitarové party v Jamais Vu.
U kapely NĀV mám od začiatku najradšej ich originálny špinavý zvuk gitár. Sú podľa neho pre fanúšikov skutočne ľahko odlíšiteľný. Na novinke Trpte ma ale milo prekvapili množstvom melodickejších úletov, hlavne v speve. Možno je to len skleróza, ale z predošlého počinu si ich v takom hojnom počte nepamätám. Napokon musím dodať, že NĀV sú pre mňa presne tou blackmetalovou kapelou, ktorú by som si naživo raz rád pozrel v sprievode symfonického orchestra. Inú vyššiu formu dokonalosti si už pri tejto formácii predstaviť neviem.
HODNOTENIE