Martinskú kapelu LUNATIC GODS už môžem bez hanby označiť za legendu slovenskej metalovej scény. Sú na nej už od roku 1995 a ak počítame aj začiatky ako Bestialit, tak ešte o rok dlhšie. Od vydania svojho dlhohrajúceho debutu Inhuman & Insensible (1996) už toho mnoho preskákali a je čarovné sledovať ich vývoj. Na konci roku 2023 vyrovnali pomyselné skóre medzi ich štúdiovými počinmi, keď vydali svoj ôsmy album Vresovrenie, štvrtý naspievaný v slovenčine.
Zbožňujem texty Lunatic Gods. Keby sa ma niekto spýtal na moje obľúbené dielo slovenskej poézie, bez rozmýšľania začnem recitovať: Ležíš v truhle, prosíš veko očami o svetlo dňa / Škriabeš drevo, spoveď činíš nechtami v smiechu klincov. Je až neuveriteľné, akú emóciu vedia cez svoje metafory vložiť do textov. A inak tomu nie je ani na novinke. Najsilnejšie sa ma tentoraz dotkli Horárova a Vresovrenie. Bonusom je, že na poslednej menovanej sa podieľala aj kapela Besna.
Hudobne album Vresovrenie nie je žiadnym sklamaním ani prekvapením. Pokiaľ ste si ich niekedy od Ante Portas zamilovali, tak sa váš vzťah iba ak prehĺbi. Melancholické časti sa striedajú so živelnými, nechýbajú nápadité riffy, občasné blastbeaty, husle sú husle (hlavne v Šialení bohovia a Otcovská), cimbal je cimbal (O sekere, čo slabosť hľadala) – žiadna lacná zvuková napodobenina. Jednoducho starí dobrí Lunatic Gods. A napriek tomu, že je v muzike počuť neodškriepiteľný rukopis tejto kapely (O sekere, čo slabosť hľadala alebo Tú zlatú niť spáľte), dovolím si tvrdiť, že na gitarových partoch (predovšetkým epické Vresovrenie) si celkovo dali záležať ešte väčšmi ako na albume Turiec.
Vresovrenie je krásne. Nedá sa to podať inak. Lunatic Gods sú pre mňa Timom Burtonom slovenskej metalovej scény. Rozprávky odeté do krvavých šiat súčasnej doby. Smiech gitár, slzy huslí a hnev bubnov. Nadčasovosť v objatí bezchybných harmónií. Bez akýchkoľvek diskusií, Lunatic Gods patria k česko-slovenskej metalovej špičke a Vresovrenie je jedným za najlepších albumových počinov roku 2023.
HODNOTENIE
