Liptov je rodiskom viacerých kvalitných metalových formácií. Ataraxia, Eschaton, Souls To Deny, Darktimes,… Všetko sú to veľmi kvalitné kapely, len mám u väčšiny z nich pocit, že o nich akosi málo počuť. Iba akousi zvláštnou náhodou sa ku mne dostal aj debut Keď korene vyrašia vtedy ešte dvojčlennej formácie BERSTUK z Likavky pri Ružomberku, ktorý vyšiel v októbri 2022. Dnes je už pánov päť a ich logo sa začína objavovať aj na koncertných plagátoch.
Deväť piesní, ktoré sa dajú na albume nájsť, majú ostrý, surový a takpovediac neobrobený zvuk. To ale pri black metale nie je len odpustiteľné, ale v niektorých prípadoch skôr nevyhnutné. Je to však trochu škoda. Bicie v mnohých piesňach, za všetky spomeniem Povstaň mŕtvy ešte raz, mohli krásne vyniknúť. Takto majú zložitejšie prechody zvukovo skôr charakter zemiakov padajúcich dolu schodiskom.
Gitary sú na tom o čosi lepšie. Pri pozornom počúvaní zachytíte vydarený riff v Nav, príjemné melódie v Likava, V jaskyni chladných očí a pútavú harmóniu v Zem bez ľudí. Najlepšie však obišiel spev. A to je v konečnom dôsledku to najlepšie, čo sa albumu mohlo stať. Konkrétnosť a zrozumiteľnosť vokálu sa až nečakane vyníma nad celou tou zvukovou divočinou. Vďaka tomu sa poslucháč môže zahĺbiť popri počúvaní aj do textov. Najviac ma oslovili Vojak, Povstaň mŕtvy ešte raz a Inkvizícia. Posledná menovaná možno aj vďaka prítomnosti hlbokého mužského spevu v pozadí.
Berstuk urobil prvý zárez do svojej diskografie pomerne vydarený. Po inštrumentálnej stránke sa je vždy kam posúvať, ale kapela má výborne našliapnuté. Možno by som pridal aspoň do niektorých skladieb klávesové zvuky, ktoré by ich na pozadí vnútorne trochu zomkli a oživili. Čo sa týka textov a grafiky, niet kapele čo vytknúť hneď od začiatku.
HODNOTENIE
