S prievidzskou metalovou kapelou MARTUROS to mám ako na vážkach. Keď som ich pred pár rokmi videl naživo na jednom z koncertov, bol som nadšený. Táto mladá krv ma skutočne zaujala a tešil som sa na sledovanie ich ďalšej kariéry. Ich debut bol pre mňa ale poriadnym sklamaním. Možno prišlo jeho vydanie iba príliš skoro. Ktovie. V každom prípade som odvtedy síce ich meno registroval na plagátoch rôznych akcií, ale nevidel som naživo žiadne ich vystúpenie, ani som veľmi nesledoval ich kariérny postup. Až kým neprišiel ich nový počin Thy Will Be Done, ktorý vyšiel v septembri 2022. Vtedy som si položil otázku, či tomu dám ďalšiu šancu. A po dobrom odležaní som sa rozhodol, že áno.
Nebudem nikoho naťahovať, urobil som dobre. Už pri prvej Idea Arachno som si užil krásny inštrumentálny úvod a zistil, že speváčka si našla polohu, kde jej to fakt sedí. Že už tlačí na pílu len toľko, koľko je treba a má za sebou dokonale vyváženú stenu gitarových riffov postavenú na pevnom rytmickom základe. Dokonca aj monotónnejšie kúsky ako Art To Be Happy, Waiting For The End Of The World a Smell Of Sulfur zachraňuje práve bohatá a pútavá rytmika riffov.
Musím konštatovať, že kapele skutočne sedí pohrávanie sa s atmosférou a kolísanie medzi dravými a pokojnými časťami skladieb. O aranžérskom umení ma presvedčili hlavne The Path a We´re Humans, Kings Of The World. Ale na škodu nie sú na albume, samozrejme, ani menej náročné oddychovky ako thrashovejšia Liberation Of Soul či As You Saw, So Shall You Reap s pekným priamočiarym refrénom.
Príjemným prekvapením boli pre mňa balada Final Judgement a zvuk klavíra v Ashes And Broken Bones. Ten vo mne síce vzbudil očakávanie nejakej širšej orchestrácie v závere, ale kapela mi sčasti zapchala uši aspoň vydareným viachlasom. A teda jediným, čo mi na albume tak trochu vadilo, sa stalo inštrumentálne Intermezzo. Nechápte ma zle – po skladateľskej stránke je to skutočne krásna neoklasicistická skladba. No popri celkovom koncepte zvyšku albumu pôsobí ako päsť na oko. Myslím, že by sa toto CD poľahky zaobišlo aj bez nej a na kvalite by mu to určite neubralo – ako sa hovorí, menej je niekedy viac.
Odkedy som mal s kapelou Marturos naposledy tú česť, prešli kus cesty. Viaceré personálne zmeny, mnohé koncerty a určite hodiny a hodiny driny v skúšobni. Thy Will Be Done je kvalitou o niekoľko tried vyššie, než tomu bolo pri debute a ich aranžmány, prejav a celkovo hudba sú podstatne vyzretejšie. A ja sa vďaka tomu už opäť teším na ich ďalšie smerovanie.
HODNOTENIE
