Martinčania EUFORY tento rok vydali svoj tretí štúdiový počin. Album Fifth Dimension vyšiel 31. marca 2023 u Smile Music a vrátane intra obsahuje desať skladieb. Kam sa od roku 2018 a albumu Higher And Higher kapela hudobne posunula?
Po intre Nile inštrumentálne harmonizujúcom v duchu celej egyptskej grafiky albumu sa prepracujeme k titulnej Fifth Dimension. Po stý raz som si hneď pri tejto piesni uvedomil, o koľko viac sa mi páči Ľubošova farba vo vyšších polohách, než keď spieva dole. Na druhej strane som sa rovnako po stý raz hneď zarazil tým, že keby tlačil na pílu od začiatku do konca, asi by to poslucháčov v konečnom dôsledku začalo nudiť. Na to, že sme ešte len pri prvej piesni, sa refrénová časť „Nile, oh Nile…“ ale zaryje do uší pozoruhodne rýchlo.
Vypichnúť treba hneď na začiatku aj gitarové sólo. Technicky náročné, ale stále príjemne melodické – vec, v ktorej Števovi na slovenskej, a dovolím si tvrdiť, že minimálne aj českej scéne, dokáže konkurovať, veru, málokto. Podľa podobného vzorca ako táto skladba je vystavaná ešte záverečná Day For Night, kde ma ale viac upútal úvodný riff a rytmika slôh.
Na novom albume si užijete Eufory v mnohých polohách. Nechýba klasická powermetalová oddychovka Never Stay At Home, ktorá síce ničím neprekvapí, ale ani neurazí a neunudí, a, samozrejme, ani piesne v pomalšom tempe. The Scent In The Room je epická šesťminútová balada plná skutočne zaujímavých kontrastov, no viac mi do struny udrela pomalšia, ale energická Forever Too Late s nádhernými vokálmi.
Moju pozornosť ale najväčšmi upútala pieseň Afterglow. Aj keď veľmi nerád, tentoraz musím v súvislosti s Eufroy aj ja spomenúť Helloween. Pri tejto skladbe som mal totiž presne rovnaké pocity, ako keď som po prvý raz počul Escalation 666 z albumu The Dark Ride. Nie je to to, čo od Eufory úplne čakáte. Nie sú to tak úplne oni. Ale pri počúvaní tejto piesne sa človeku akosi podvedome rozšíria zreničky a na zátylku naskočia zimomriavky. Afterglow je na pomery Eufory výrazne temnejšia, ale čímsi neopísateľne príťažlivá. Navyše je to asi jedna z mála piesní, ak nie aj úplne jediná v repertoári Eufory, v ktorej ma slohy bavia podstatne viac než refrény.
Teší ma, že aj na tomto albume zohrávajú veľkú úlohu klávesové sample. V Promise Of Tomorrow práve klávesová melodika prinavráti skladbe údernosť stratenú zbytočným skomplikovaním sľubne znejúceho úvodného vokálu. Jasným favoritom celého albumu (a to nielen čo sa týka klávesov) je Falling Into Nowhere. Dokonale vyskladaná klavírna melódia v úvode, slohy, kde spevu kontruje rytmická basová gitara, široké refrény preberajúce tému z úvodu, pričom obe melódie sa úžasne prelínajú a dopĺňajú. Prosto kompozičná dokonalosť.
Album Fifth Dimension je opäť zvukovo i kompozične minimálne o triedu ďalej než bol ten predošlý. A posunuli sa aj graficky. Obal albumu sa skutočne vydaril a pri pohľade na nový merchandise kapely som si povedal, že konečne majú tričká, ktoré vzhľadom korešpondujú s kvalitou ich hudby a koncertných vystúpení. Nový album je plný kvality, na ktorú sme si už u mladých Martinčanov zvykli, ale je aj plný nových muzikantských polôh, v ktorých sme ich ešte nepoznali. Aj tým Eufory zas a znova potvrdili svoje kvality.
Eufory idú za svojím hlavne tvrdou prácou na sebe samých a nehľadajú žiadne skratky. To si v dnešnej dobe treba ceniť azda najviac. Jediné, čo ma trochu sklamalo, je fakt, že duet s Tanjou Schizofrénia sa na album nedostal ani ako bonus. A pritom naň aj v booklete ešte zostala voľná strana.
HODNOTENIE
